Minister rozmnožuje dedičstvo

Minister Kováč nekritizoval ministra Šagáta, vidí sa v ňom?

Minister zdravotníctva voči Šagátovmu dedičstvu nikdy neprotestoval. A s odstupom času možno povedať, že túto oblasť svojím spôsobom „obohacuje“. Napríklad o konflikty v poisťovacom svete či medzi stavovskými organizáciami v rezorte. Problémom sa nestala len privatizácia, ale aj oddlžovanie a najmä kľúč, podľa ktorého sa financie nadeľujú a kam. Mestá a obce sa trápia otázkou, ako nestratiť zdravotné strediská a pacient si ešte naplno neuvedomuje, že prichádza aj o základné ukazovatele, charakteristické pre zdravotníctvo vyspelých krajín. Medzi ne patrí napríklad dostupnosť či finančná zvládnuteľnosť. Stáva sa už zvykom, že pri každej kategorizácii liekov treba siahnuť

hlbšie do vrecka

a vždy sa to nejako „rozumne zdôvodní“. Aj keď je bezplatnosť zdravotníctva u nás dávno utópiou, zmenu legislatívy v tejto oblasti rezortný minister nemieni iniciovať. A reakciou na kritiku svojej činnosti sa tiež veľmi nezaťažuje. Realita v zdravotníckom svete je pre všetkých zúčastnených eufemisticky povedané viac ako náročná. Minister si po poslednej kategorizácii liekov napríklad veľa sľubuje od lekárov prvého kontaktu. Majú predpisovať lieky, ktoré sú lacnejšie a zároveň informovať pacientov, že každý liek má svojho „dvojníka“ v plne hradenej skupine. Takýmto opatrením chce docieliť miernejší dosah na nesolventnejšiu časť obyvateľov. Každý lekár však vie, že s tou podobnosťou vo farmaceutickom svete to nie je také jednoduché, navyše niektoré lieky z tej druhej skupiny, aj keď rovnako účinné, pacienti fyzicky ťažko znášajú.

Kategorizácia narobila však starosti aj v lekárňach. Doc. RNDr. Magdaléna Fulmeková, CSc., prednostka Univerzitnej lekárne Bratislava - Ružinov pre Hospodársky denník uviedla, že pacienti obviňujú lekárnikov

za zmeny,

ku ktorým došlo. Často vzniká v lekárni napätá situácia. No nielen to, včas im nedodali ani potrebnú literatúru. Vymáhaním oprávnených pohľadávok, ktoré ohrozujú existenciu lekárnického stavu, sa zasa aktívne zaoberá Asociácia lekárnikov Slovenska. Podľa jej predstaviteľa RNDr. Júliusa Ondreja, východiská z tejto situácie sú o to horšie, že znovu musia akceptovať kumulovanú neochotu a neprofesionalitu strany, ktorá je povinná problém zo zákona riešiť a vyriešiť. Podstata zostáva, narastajúce dlhy zdravotných poisťovní voči verejným lekárňam, zvyšujúce sa kurzové straty, predlžujúce sa lehoty splatnosti zo strany poisťovní voči lekárňam, ohrozená existencia majiteľov lekární - lekárnikov vplyvom novely zákona o konkurze a vyrovnaní, nebezpečne ohrozené

zdravie a život

občanov. Sú tu len sľuby, nereálne návrhy, naordinovania neakceptovateľného splátkového kalendára. Neriešené problémy plodia ďalšie. Nedávno na verejnosť prenikla informácia, že napríklad trnavské lekárne nemajú pohotovostnú službu. A to napriek nesúhlasu prednostu okresného úradu. V univerzitnej lekárni v Bratislave ju majú, ale pre istotu lekárnici sú za mrežami, tie ich v takejto službe chránia nielen pred zlodejmi, ale aj drogovo závislými. Bez alarmu vo vrecku, ktorý

ohlasuje poplach

na polícii, do nočnej služby nenastúpi žiadny magister. Nie je to dnes u nás povolanie najbezpečnejšie, a to hneď z viacerých dôvodov.

Naše zdravotníctvo zvyknú v poslednom období dôraznejšie označovať za ťažko skúšaný rezort. Nesužujú ho len problémy ekonomické či legislatívne, ale aj neschopnosť v riadiacej sfére a nedostatočná kontrola riadiacich pracovníkov. A tiež priority, podľa ktorých sa problémy alebo riešia, alebo vlečú. Aj taký môže byť efekt z uprednostnenia straníckeho, aj keď niekoľkokrát prezlečeného trička pred odbornosťou na vysokom poste.

Ľudmila Koníková