Mať vplyv na ceny

Bude menej cukrovarov

Výroba cukru pokrýva našu spotrebu aj zásluhou jeho prebytkov z predchádzajúcich rokov. V tomto roku bude tiež spotreba po vlaňajšej nízkej úrode pokrytá zásluhou v minulosti vytvorených zásob. Vývoj pestovateľských plôch repy má klesajúci trend. Výmera osciluje v posledných rokoch od viac ako 30-tisíc do 41-tisíc hektárov. Podľa našej negociačnej pozície po otvorení kapitoly o poľnohospodárstve, čo sa očakáva v druhej polovici tohto roka, bude Slovensko požadovať od EÚ stanovenie produkčnej kvóty 190-tisíc ton bieleho cukru. V EÚ je legislatíva týkajúca sa trhu s cukrom, sladidlami a cukrovou repou veľmi precízne prepracovaná. Žiadna ochrana trhu však nemôže spočívať len v tom, že niekto povie, že my sem cukor nepustíme. Slovensko je členom OECD, chceme ísť do EÚ a napokon musíme rešpektovať aj pravidlá Svetovej obchodnej organizácie. To nám však zároveň

otvára kanály,

cez ktoré môžeme vplývať na stabilizovanie nášho trhu s cukrom. Našim cukrovarníkom neraz vyčítajú, že pod stabilizáciou si predstavujú iba zvyšovanie cien. „To nie je pravda,“ povedal nám výkonný riaditeľ Slovenského cukrovarníckeho spolku (SCS) Róbert Straka. „Stabilizácia trhu síce prinesie zvýšenie cien, ale nie preto, aby sa cukrovarnícke a repárske spoločnosti topili v bohatstve. Cukor je komodita, ktorá je obchodovaná na burze. Každodenne podlieha veľkému množstvu rozličných vplyvov a zmien. Ale založiť úrodu, zobrať repu z poľa, vyrobiť cukor a predať ho, to trvá dva či viac rokov. Predsa nie je možné pripraviť s pestovateľmi zmluvy a o mesiac, keď sa zmení situácia, aby sme sa dostávali do nevýhodnej pozície. Viete akými cenovými výkyvmi za ten čas prejde svetový trh s cukrom?“

Stabilizácia podľa neho je v tom, že cukrovarníci spolu s repármi budú schopní

urobiť prognózy

a na ich základe aj zmluvy a plány. Cukrovarníci však upozorňujú, že sa treba poučiť z toho, ako skončilo napríklad Rumunsko a Bulharsko, ktoré veľmi liberálnym spôsobom pristúpili k tejto problematike. Tamojší producenti sú zlikvidovaní. A tak si dodávatelia cukru robia s cenami, čo chcú. „Preto chceme stabilizovať náš vnútorný trh. My sme tou protiváhou, ktorá môže vplývať na dodávateľov. Ak by sme stratili domáci potenciál, tak stratíme akékoľvek šance vstupovať do procesu cenotvorby,“ hovorí R. Straka. Reštrukturalizácia cukrovarníctva, ako povedal, neznamená nič iné, len znížiť počet cukrovarov, ale zároveň zvýšiť výkonnosť existujúcich. To však stojí veľa prostriedkov, pričom podľa odhadov SCS bolo by na to treba asi 5 mld. Sk. Riaditeľa SCS šokuje, keď chodí po Slovensku a cez vysokú

burinu na roliach

nevidí z cesty do dediny. „Je to hrozné a tvrdím, že až nemravné. Aj v krajinách EÚ či USA leží pôda ladom, ale je obrobená a pripravená. A keď sa poľnohospodár rozhodne, tak štartuje... Štát to však musí podporovať.“

Vladimír Turanský