Východisko to nie je

Komentuje Zdena Rabayová

Ceny elektriny, plynu a ostatných položiek sa síce zvyšujú až od 1. februára, ale vyššie ceny za teplo vstúpili do platnosti s účinnosťou od už 1. januára tohto roka. Na rozpočet slovenských domácností takéto zvýšenie prinesie podľa oficiálnych odhadov nárast výdavkov asi o 320 Sk mesačne. V cenách plynu sa totiž odzrkadlí zvýšenie cien pre veľkoodberateľov, lebo sa logicky zvýšia ich náklady na nákup plynu. V minulom roku sa štátom stanovená maximálna cena pre výrobcov i občanov stanovila na 350 Sk /GJ. Pod vplyvom zvýšenia cien plynu pre podnikateľskú sféru sa teda zvyšuje na 420 Sk za GJ. To znamená, že občania by nemali za teplo platiť viac. Otázkou však zostáva, kto zaplatí rozdiel, ak pre investície, vysoké straty a podobne niektorí výrobcovia tepla budú vyrábať teplo za vyššiu cenu ako 420 Sk /GJ? Rovnako až po roku sa ukáže, koľkí z tých, ktorí dokážu vyrábať teplo za nižšiu cenu ako 350 Sk /GJ, nezneužijú situáciu a jednoducho nebudú účtovať schválených 420 Sk/GJ. No zvýšenie cien plynu pre výrobcov tepla ešte viac dá do popredia problém krížových dotácií. Hoci sa od 1. februára zvýšia ceny plynu aj pre obyvateľstvo, stále budú oveľa nižšie, ako budú za plyn platiť veľkoodberatelia. Keďže plyn bude aj naďalej najlacnejším médiom na vykurovanie, nečudo, že zrejme bude ešte viditeľnejšie pribúdať záujemcov o odpojenie sa od centrálneho vykurovania. Veď ak žiadateľ splní stanovené technické podmienky, plynári nemajú dôvod mu nevyhovieť. Na druhej strane však čím viac bude odpojených domácností, tým vyššie ceny budú platiť tí, ktorí zostanú napojení na centrálne vykurovanie. Takýto trend však nie je východiskom, zostáva len dúfať, že na jeho zastavenie kompetentní prijmú dlhoočakávané systémové kroky.