Brázda, čo môže rozdeliť

Komentuje Vladimír Turanský

Starú pravdu, že pôda je jedno z najväčších bohatstiev národa a štátu, dokazuje aj oživený spor medzi SMK a SDĽ. Verejne ho tentoraz rozjatrili maďarskí politici vyhlásením o „nacionalizme v radoch SDĽ“, lebo SDĽ vraj bráni splniť programové vyhlásenie vlády v bode o prevode pôdy neidentifikovaných vlastníkov do správy obcí. Aj naši predkovia sa neraz sporili, ak sused susedovi odoral z políčka a brázda nešla podľa predstáv postihnutého. Boli tým poznačené vzťahy rodín ďaleko do budúcnosti. Pôda neidentifikovaných vlastníkov je kameňom úrazu, ktorej význam je taký veľký, akým bolo práve umiestenie brázdy pred mnohými desaťročiami v majetkovom spore susedov. Len možné celospoločenské následky sporu sú teraz kdesi až za hranicou nášho videnia. SMK do omrzenia vysvetľuje, že to nie je ich požiadavka, ale požiadavka programového vyhlásenia. Je však jednou z troch či štyroch, ktorými maďarskí politici zatiaľ podmieňujú prijatie novely Ústavy SR a definitívne rozhodnutie vraj padne asi o týždeň.

Nebudem špekulovať o dôvode ich tvrdošijného trvania odôvodňovaného principiálnosťou, hoci SMK doteraz jasne nevysvetlila svoj dlhodobý rigorózny postoj práve v tejto otázke. Tvrdenie, že ide len o snahu plniť vládny program, je už pre samotnú formu, akou to robí, nedôveryhodné. V tejto etape nie je však podstatná motivácia SMK, podstatné je niečo celkom iné. A tým je budúcnosť štátu, ak by nebola prijatá novela ústavy. Problém pôdy neidentifikovaných vlastníkov nemôže spočívať len v jej prevode, ale v prvom rade ide o nevyhnutnosť urobiť poriadok vo vlastníckych vzťahoch po období, keď sme zdedili uhorské právo, po následných pozemkových reformách a kolektivizácii, čo tieto vzťahy skomplikovalo. To je primárna úloha aj z hľadiska postupnosti právnych krokov. Unáhlenosť by bola hazardom s individuálnym vlastníctvom občanov Slovenska. Vyrovnanie pozemkového vlastníctva tak, aby bol určený konkrétny vlastník, SMK však tiež odhlasovala, keď išla do vlády. Podmieňovať práve teraz podporu novely ústavy splnením tejto požiadavky je nenáležité. Ak je pravda, že EÚ očakáva reformu verejnej správy a novelu ústavy, a ak nebudú, môže to ohroziť našu integráciu, potom sa pýtam, prečo je SMK ochotná ju hoci aj obetovať pre pôdu a vystavovať spoločnosť možným dlhoročným sporom. To by nebola len nezahojiteľná jazva na súžití, ale vyoraná brázda s dôsledkami, na ktoré by tak ako v minulosti doplatili aj generácie po nás.