Budúcnosť vychováva ulica?

Každým rokom dostáva Iuventa menej a menej peňazí

Iuventu vybudovali začiatkom 80. rokov medzi Karlovou Vsou a Dúbravkou v Bratislave. Za posledných desať rokov prešla výraznými zmenami. V súčasnosti prevádzkuje plaváreň, k dispozícií sú konferenčné miestnosti, veľká a malá divadelná sála, klubové miestnosti a vlastná tlačiareň. Priamo v nej je zamestnaných 110 ľudí. V uplynulom období sa dosť diskutovalo o jej existencii. Odzneli názory, že by sa mala táto inštitúcia zrušiť, potom, že je odštátnená. Zaujímalo nás, ako to teda vlastne s ňou je, a preto sme sa vybrali za jej riaditeľom Ing. Viliamom

„O jej existencii sa začalo rozprávať v rámci auditu štátnej správy, kde ju plánovala štátna správa zrušiť tak, že navrhovala presunúť určité činnosti na ústredný orgán štátnej správy. Potom však došlo k viacerým rokovaniam na úrovni jednotlivých členov vlády SR. Audit, ktorý schválili na zasadnutí vlády SR, už hovorí o tom, že Iuventa je v kategórii 1D. To sú organizácie, ktoré majú prejsť zásadnou zmenou. To znamená, že sa očakáva, že Iuventa v rámci v súčasnosti vykonávaných činností špecifikuje tie, ktoré patria do kategórie verejných služieb, ktoré štát zabezpečuje

pre občana

tohto štátu a bude sa venovať výhradne im. Momentálne sme v situácii, keď sa diskutuje o projekte zmluvy, ktorý by malo ministerstvo školstva predložiť na rokovanie vlády SR s tým, že všetci členovia vlády dostali za úlohu vo svojich podmienkach rozpracovať jednotlivé projekty zmien,“ vysvetľuje V. Michalovič. Keďže Rada mládeže Slovenska je strešná organizácia združujúca 43 mimovládnych združení zaoberajúcich sa prácou s deťmi a mládežou ako súčasť neformálneho vzdelávania, zaujímalo nás aj jej stanovisko, ktoré nám predložil jej predseda Rastislav Dikant. „Iuventa je vlastne centrum pre voľný čas detí a mládeže, ktoré svoje aktivity napĺňa na území dvoch obvodov mesta Bratislava. Rada mládeže po nástupe ministra M. Ftáčnika navrhla transformovať túto inštitúciu, pretože po desiatich rokoch na Slovensku nemôžeme akceptovať fakt, že ministerstvo priamo realizuje aktivity pre deti a mládež, veď Iuventa je priamo

riadená ministrom

školstva. Osobitne dôležité je to preto, lebo úlohou ministerstva je vytvárať politiku podporujúcu a vytvárajúcu ochranu pre mladú generáciu a nie priamo zamestnávať pracovníkov pre deti a mládež. V predchádzajúcom období sa tiež ukázalo, že Iuventa veľmi nehospodárne vynakladala finančné prostriedky štátu a zároveň začala svoju činnosť neúnosne komercionalizovať. Ďalším faktom je, že Iuventa ma za úlohu okrem záujmových aktivít správu majetku štátu. Hodnota spravovaného majetku je približne 750 mil. Sk. Správa majetku však nemá nič spoločné s prácou s mládežou. Minister školstva preto vymenoval pracovnú skupinu, ktorá mala pripraviť transformáciu na inštitút detí a mládeže, ktorý by sa zaoberal podporou práce s mládežou ako výkonný nástroj politiky ministerstva školstva. Jeho úlohy by sa mali sústreďovať na vzdelávanie mládežníckych pracovníkov, výskum v oblasti mládeže, plnenie podporných grantových programov, ako aj medzinárodnej

mobility mládeže

atď. V procese prípravy transformácie sa Iuventa ocitla pri audite štátnej správy medzi organizáciami navrhnutými na zrušenie, čo len potvrdzovalo tvrdenia RMS. Dnes ministerstvo školstva pripravuje na rokovanie vlády návrh transformácie Iuventy, je zhoda v tom, že Iuventa by mala v budúcnosti napĺňať spomínanú filozofiu,“ konštatuje R. Dikant.

Rada mládeže navrhuje, aby sa budúci inštitút detí a mládeže stal neziskovou organizáciou, aby bol nútený svoje aktivity realizovať čo najefektívnejšie a okrem štátnej podpory využívať aj ďalšie finančné zdroje, ktoré sú dostupné mimovládnym organizáciám. Svoje aktivity by potom musel realizovať nie ako projekty svojich zamestnancov, ale reagovať na skutočné potreby ministerstva, ako aj mládežníckych organizácií. Zároveň by sa zabránilo prípadným politickým ovplyvňovaniam činnosti takejto odbornej inštitúcie, čo bolo praxou v minulom volebnom období. Majetok, ktorý dnes spravuje Iuventa, by sa mal, a ide napríklad o pozemky v jej bezprostrednom okolí, privatizovať či presunúť do správy inštitúcií, ktoré sa správou štátneho majetku zaoberajú ako hlavnou činnosťou. Podobný model inštitútu funguje aj v Nemecku, konkrétne v spolkovej krajine Bavorsko.

„Treba povedať, že nikto nespochybňuje prácu zamestnancov Iuventy v záujmových útvaroch pre deti a mládež, ale toto je potreba danej komunity žijúcej v tejto oblasti. Ak môže mesto Bratislava prevádzkovať a financovať domovy dôchodcov s nemalými nákladmi, nemôže byť obyvateľom mesta ľahostajné, aké možnosti ponúka mladej generácii, najmä ak viac ako 40 % obyvateľov mesta sú mladí ľudia,“ uzatvára R. Dikant. Čo

ponúka Iuventa

mládeži na voľný čas? „V uplynulých desiatich rokoch sa Iuventa vyvinula v organizáciu, ktorá chcela hľadať formy, ako podporovať aktívne vykonanie voľného času detí a mládeže. Postupne si uvedomovala potrebu medzinárodnej spolupráce, dôležitosť aktivít v oblasti drogovej závislostí a pod. Záleží nám na kvalite práce s deťmi a mládežou vo voľnom čase, preto organizujeme rôzne typy aktivít s cieľom vytvoriť priestor na výmenu názorov a skúseností, zvyšovať odbornosť pracovníkov aktívnych v predmetnej oblasti. Zabezpečujeme prísun informácií na všetkých úrovniach, teda na národnej, regionálnej a miestnej. Spolupracujeme s viacerými občianskymi združeniami, s ktorými máme uzatvorené dohody, a za určitých podmienok sa tu stretávajú záujmové krúžky. Iuventa podporuje priamo tie činnosti, takže nepožaduje finančnú náhradu. Požaduje len náhradu priamych nákladov, teda to isté, čo vyberala od účastníkov už v minulosti,“ uviedol V. Michalovič a ďalej dodáva: „Každý deň sem príde

asi tisíc detí

a mladých ľudí. Ono je to orientačné číslo, lebo sú tu aktivity pravidelného typu, ako aj aktivity príležitostného charakteru k rôznym podujatiam. V každom prípade ideálne riešenie pre Iuventu a mladú generáciu nielen v Bratislave, ale aj na Slovensku v súčasnosti je také, že tieto priestory sú naďalej používané pre priamu prácu s deťmi. V súčasnosti spolupracujeme s Pedagogickou fakultou, s ktorou pripravujeme projekt o kriminalite mládeže. Je to dosť náročný projekt, pretože momentálne nemáme ešte garantované financovanie. Verejnosti sa bude zdať, že 500 korún účastníckeho poplatku je veľa, ale je to s medzinárodnou účasťou a nebol na to špecifický grant. Je skôr určený odbornej verejnosti, teda tým, ktorých táto otázka zaujíma. Pravidelne robíme projekty, ktoré sú zamerané na vzdelávanie alebo výchovu tých, ktorí s mladými ľuďmi pracujú vo voľnom čase.“

Iuventa je príspevková organizácia ministerstva školstva, ide o krytie veľmi malej časti prevádzkových nákladov. Minulý rok dostala približne 20 mil. Sk. Na činnosť by potrebovala asi 40 mil. Sk. Takže zostávajúcich približne 50 % musí získať z iných zdrojov. Je to väčšinou prenájom priestorov, prípadne rôzne komerčné subjekty, tých má však málo. „Všetky príjmy, ktoré získame z trhovej činnosti, použijeme na svoju činnosť. A to na úhradu prevádzkových nákladov, na odmenu tým, ktorí spolupracujú s nami na projektoch, na financovanie niektorých projektov, prípadne financovanie samých projektov, pretože aj my sa uchádzame o podporu rôznych nadácií,“ konštatuje riaditeľ V. Michalovič. „Už od roku 1998 má Iuventa dva milióny

reálneho dlhu,

ktorý bol z bežnej prevádzky budovy. Dodnes ho tlačíme pred sebou. Spôsobené je to aj tým, že ročný príspevok ministerstva školstva na činnosť sa každým rokom znižuje. Čo je prirodzené, štát tlačí, aby sa šetrilo. Takže nie je celkom reálne sa toho dlhu nejako rýchlo zbaviť. Na konci každého štvrťroka máme obrovské finančné problémy. Musím však povedať, že za posledné dva roky sa tu odstránilo množstvo havarijných situácií z budovy. Napríklad tohto roku sa zrekonštruovala strecha nad plavárňou. Keby boli peniaze, dýchalo by sa lepšie,“ povzdychne si riaditeľ.

Všetky aktivity, či už ich vyvíja Iuventa alebo niekto iný, sú prístupné aj pre deti zo sociálne slabších vrstiev? „Čo sa týka sociálnych vrstiev, je to veľmi ťažké. Zaoberali sme sa tým, pri priamom vyberaní poplatkov od účastníkov za kurzy alebo krúžky. Veľmi ťažko to rozlíšiť. Poplatky nie sú vysoké, je to rôzne. Hrnčiarsky krúžok, na ktorý je potrebný materiál, teda hlina, ktorá je drahá, môže stáť 300 korún na tri mesiace. Dramatický krúžok, na ktorý netreba nič, môže stáť 80 korún. Plávanie, samozrejme, bude stáť viac a záleží ešte aj od toho, či ide o plávanie, ktoré je klasickou službou, teda kurzom plaveckým, alebo či je to plávanie, ktoré sa venuje talentovanému mladému človeku. Čo sa týka sociálnych skupín, tak si myslím, že by sa mali občianske združenia zamyslieť nad rôznymi typmi projektov. Aj sa zamýšľajú, oni existujú všade okolo nás , my ich určite prioritne a výraznejšie podporíme,“ uzatvára V. Michalovič.

Priame pravidelné a nepravidelné aktivity Iuventy pre deti a mládež

1997/1998 1998/1999 1999/2000

Forma aktivity Počet aktivít/počet účastníkov Počet aktivít/počet účastníkov Počet aktivít/počet účastníkov

Záujmový útvar 75/795 78/804 89/927

Kurz 18/360 30/608 20/315

Tvorivá dielňa 35/430 45/673 30/450

Diskusný klub 5/75 10/138 6/70

Beseda 7/200 5/140 2/53

Prednáška 11/190 12/214 7/139

Konferencia 1/55 2/118 2/130

Zájazd 1/26 1/25 1/18

Sústredenie 3/66 5/120 4/84

Denný tábor 20/902 24/1020 25/1050

Pobytový tábor –

postihnuté deti 0 0 1/30

Pobytový ekotábor 0 3/95 2/70

Divadelné predstavenie 5/300 7/310 4/180

Koncert 3/170 5/297 3/240

Spolu: 179/3569 228/4595 195/3701

Ingrid Stránska