História vône

Možno, že už praveký človek dával prednosť príjemným vôňam pred zápachom. Isté je, že v starovekých civilizáciách mala vôňa dôležité miesto. Sláva parfumov rímskych matrón prežíva dodnes vo veršoch antických básnikov, rovnako ako rafinovaná vôňa patrí k egyptskej Kleopatre či do starovekej Číny. A hoci si to ani neuvedomujeme, vôňa aj dnes patrí k prejavom dobrého vkusu, kultúrnosti a kultivovanosti, dokáže vyzdvihnúť osobnosť jednotlivca. V seriáli dnes pokračujeme na tému: Vôňa rozhoduje.

O vône sa viedli urputné súboje, značky a receptúry sa chránili ako oko v hlave. Na zámkoch stredovekého Francúzka parfumy síce občas spestrila kvapka jedu, to však im nemôže nič ubrať na príťažlivosti a osobitnej kráse. Stačí si pripomenúť mená Madame Pompidou či Marie Antoinetty a zapozerať sa na sklenené skvosty vo vitrínach Louvru, v ktorých kedysi najrozmarnejšia a asi najrozkošnejšia kráľovná tieto ingrediencie uchovávala.

Vôňa má aj dnes svoje osobité postavenie. Psychológovia tvrdia, že v podnikateľskom súperení môže byť neraz rozhodujúca. A neplatí to vraj iba pre nežnejšiu polovicu ľudstva. Pri rokovaniach so zdatným súperom môže byť dokonca silnejšou zbraňou ako výrečné argumenty.

Páčia sa vám klasické, plné vône, ktoré navodzujú pocit voľnosti, pohody i byľku rafinovanosti? Jeden z najstarších parfumov tohto typu pochádza z Francúzska. V roku 1669 maršal Fracie poveril známeho voňavkára, aby vytvoril jedinečnú vôňu iba pre jeho ženu. Sedemdesiat ingrediencií a prísad, ktoré slávny parfum nazvaný podľa nositeľky „Marechale“ obsahoval, sa podarilo dnešným chemikom po tristo rokoch vzkriesiť. Recept na výrobu objavil v starých knihách britský chemik Barry Gibson. Podľa neho ide o absolútne výnimočnú vôňu, ktorej základ tvorí uruguajské guajakové drevo. Dnešní „alchymisti“ podrobili podrobným testovaniam aj ďalšie renomované mená – J.-P. Guerlaina (slávny parfum Chant d´Arome), Ernest Beaux (Chanel No. 5)... A vyslovili jednoznačný záver.

Ženy dnes čoraz viac dobývajú manažérske, riaditeľské i ministerské kreslá, sú úspešnými podnikateľkami, a tak nie je ďaleko čas, keď sa k slovu opäť dostane ťažká klasika, ktorá bude vyjadrovať a zdôrazňovať sebadôveru úspešných žien.

No a pokiaľ ide o pánov, slávny dandy osemnásteho storočia Beau Brummel vyhlásil, že pravý džentlmen by mal voňať iba sviežim vzduchom a trávou. Preto si vraj dával sušiť bielizeň na lúke.

Väčšina mužov už vtedy podobnú možnosť nemala, a tak používali najrôznejšie kolínske vody, ktoré mali pripomínať svieži vánok. Azda najslávnejšiu, dnes už viac ako tristo rokov starú tradíciu, má kolínska voda Peau d´Espagne (Španielska koža). Pre sviežu vôňu a nevtieravosť je veľmi populárna dodnes. Niektorí znalci tvrdia, že ak máte pred sebou ťažké rokovanie v banke a vidina vyhovujúceho úveru je v nedohľadne, kvapka Španielskej kože môže znamenať začiatok zvratu. Pravda, vo váš prospech.

Umenie výrobcu parfumov spočíva v jeho schopnosti zdôrazniť duch doby. História panských vôní doslova kopíruje vývoj spoločnosti. Brummelova filozofia znova ožila v roku 1966, keď Christian Dior uviedol na trh L´eau sauvages – vôňu čerstvého vzduchu. Stala sa poznávacím znakom mladej úspešnej generácie mužov. A vlastne nielen mužov. Tak, ako ženy dobývajú nové pozície v zamestnaní i v spoločnosti, používajú veľmi často aj ony panské vône.

Už v roku 1994 vytvorila firma Klein špeciálnu vôňu určenú pre oboch partnerov. Uniparfum pre muža i ženy dostal tak trochu nezvyčajný názov CK 1. Niektorí výrobcovia prichádzajú na trh s ďalšími novinkami: so špeciálnou kombináciou pre partnerov, kde vône síce nie sú totožné, ale vzájomné ladia. Tak teda nezabudnite, že vôňa skutočne nie je čímsi samoúčelným a kupovanie či darovanie vhodných značiek zbytočnými taľafatkami - kvalitný a príjemný parfum a kolínska voda sú základom imidžu aj dnešného moderného úspešného muža i ženy.