Fantázia filmových tvorcov

Všetci poznáme scény s nekonečnými ruvačkami a prestrelkami, automobilovými naháňačkami, výbuchmi a únosmi. Ani si neuvedomujeme, že mnoho týchto scén odporuje fyzikálnym zákonom.

Tak napríklad Hrdinovia a statoční. Filmoví hrdinovia sú zvyčajne nielen krajší a bohatší ako väčšina nás smrteľníkov, ale bývajú nadaní doslova čarovnou silou, tvrdosťou a odolnosťou. Filmová opitosť sa skončí v niekoľkých minútach. Stačí studená voda a niekoľko šálok kávy. V skutočnosti ľudské telo odbúrava alkohol nemennou rýchlosťou sedem gramov za hodinu a tento proces nemožno urýchliť. Niektoré opilecké príznaky možno síce zmierniť, ale úroveň alkoholu sa tým nezníži. Najlepším riešením je sa z opitosti vyspať.

Ani žiadna bitka netrvá tak dlho ako filmová. Najmä pokiaľ ide o bojové umenie, kde sú rany päsťou sprevádzané kopancami. Jedna jediná rana podobná tým, ktoré poznáme z filmov o bojových umeniach spôsobí veľmi ťažké zranenie, neraz priamo smrť.

Niekedy sa pri filmovej prestrelke podarí hrdinovi zaštítiť sa pred strelami telom nepriateľa. Ľudský štít však príliš nepomôže. Pištoľ stredného kalibru prestrelí bez problémov dve telá za sebou. V Speilbergovom Schindlerovom zozname postavili nacisti do rady sa sebou šesť väzňov a jediným výstrelom ich niekoľko zabili, čo dáva predstavu o prienikovej schopnosti projektilu.

Zastrelení hrdinovia vo filme padajú ako bleskom podťatí, telá obesencov sa na povraze hýbu a človek zasiahnutý nervovým plynom sa chytá za hrdlo kým padne k zemi. V skutočnosti môžu telom zastreleného otriasať svalové kŕče a obesenec, skôr než zomrie, uvoľní svoj zvierač. Ľuďom zasiahnutým nervovým plynom nezostáva čas ani na to, aby rukou vôbec pohli. Umierajú takmer okamžite.

Oheň a výbuchy

Scenáristi a režiséri príliš nerešpektujú fyzikálne zákony, a to ani vo filmoch, ktoré sa snažia dodržiavať zdanie vedeckosti. Telá kozmonautov, ktorí vypadli z vesmírnej lode, sa ani vo vzduchoprázdne nedeformujú ani neexplodujú. Človek mimo atmosféry by zomrel zadusením, alebo by zamrzol. Rozhodne by tlakový rozdiel nespôsobil roztrhnutie tela.

Vo filme Deň nezávislosti zasiahne vlna plameňov, ktorú odpálili mimozemšťania, tunel spájajúci Manhattan s americkým kontinentom. Jedna z hrdiniek unikne smrti tým, že sa ukryje na toalete krátko predtým, než k nej plamene dosiahnu. V skutočnosti by jej tento úkryt nebol k ničomu. Podobná vlna ohňa by spotrebovala všetok kyslík v tuneli a žena by zomrela zadusením.

Vo filmoch, v ktorých majú hlavnú rolu vybuchujúce sopky, sa herci často približujú na niekoľko metrov k horiacej láve. V skutočnosti by zomreli skôr, než by sa tak blízko vôbec dostali.

Zbrane

Divácka obľuba filmového násilia podnietila v posledných rokoch scenáristov k tomu, aby preháňali pri predvádzaní kvality rôznych zbraní. Guľometné dávky sú v skutočnosti oveľa kratšie a menej účinné, než to je vo filmoch. Napríklad Rambov guľomet M-60 vystrieľa osemsto nábojov za minútu. Zásobníky pojmú sto alebo dvesto päťdesiat nábojov, a tak sú dávky pomerne krátke. Pri tomto type zbraní sa náboje často vzpriečia, preto je nevyhnutné ich stále mazať a hlaveň vymieňať po každých desaťtisícoch výstrelov, čo by vo filme znamenalo približne každých pätnásť minút.

Keď je niektorá z filmových postáv zasiahnutá streľbou zbraňou, odhodí ju to zvyčajne dozadu. V skutočnosti si človek ani neuvedomuje, že bol zasiahnutý. K odhodeniu môže dôjsť iba vtedy, ak dostane niekoľko zásahov za sebou alebo keď strela narazí na kosť. Pokiaľ zasiahne mäkké tkanivo, ako je brucho, k odhodeniu nedôjde.

Akčné filmy značne prispeli k popularizácii nožov, ktoré môže človek využiť na rôzne účely. Vo filmoch ich používajú špeciálne komandá. Tieto nože skrývajú v rukoväti niekoľko vecí nevyhnutných na prežitie - rybárske háčiky, lieky, ihly, kompas a pod. V skutočnosti žiadne vojenské jednotky takéto nože nepoužívajú, pretože málo vydržia. Vo vojenskom monolitnom noži je aj rukoväť vyrobená z jedného kusa ocele a je navyše spevnená.

Technológie

Časované bomby, počítače, telefóny a ďalšie technické vymoženosti fungujú v skutočnosti úplne inak, než sa nás snažia presvedčiť filmoví tvorcovia. Filmové časované bomby majú vždy časový spínač, ktorý ukazuje, koľko času do výbuchu zostáva. Tieto spínače veľmi vyhovujú autorom filmov, pretože diváci môžu s napätím sledovať, ako hrdina bombu deaktivuje niekoľko sekúnd pred výbuchom. V skutočnosti takéto spínače neexistujú. Jediný človek, ktorý vie, kedy bomba vybuchne, je ten, kto ju zostrojil. A ten samozrejme nepotrebuje, aby ktokoľvek iný vedel, kedy má bomba vybuchnúť.

Často bývame ako filmoví diváci svedkami toho, ako je na komisárstvo prepojený hovor zločinca, väčšinou to býva psychopat alebo únosca. Policajti sa s ním snažia čo najdlhšie hovoriť, ale zločinec skončí vždy skôr, než sa podarí zistiť, odkiaľ volal. Táto filmová scéna mať zmysel už pred mnohými rokmi, a to predovšetkým v USA, kde prístroj zvaný Caller Id automaticky registruje číslo volacej stanice. Rovnakú funkciu napokon plní aj mobilný telefón.

(mb)