Hospodársky denník
USD46,37 Sk
EUR43,72 Sk
CHF28,586 Sk
CZK1,237 Sk
  Piatok  19.Januára 2001

Podmienkou strategický partner

Radikálny obrat v hospodárení Stredoslovenských energetických závodov

„Dnes sa dá povedať, že náš podnik je konečne stabilizovaný. Vidieť to napríklad aj v tom, že už s nami začali komunikovať banky. Sme teda schopní získavať cudzie zdroje, vyrovnali sme sa s dlhopismi, znižujeme záväzky voči Slovenským elektrárňam,“ zdôraznil generálny riaditeľ Stredoslovenských energetických závodov, š. p., Žilina Ing. Miroslav Rapšík, CSc. Hovoríme s ním o hospodárskych výsledkoch, pripravovanej reštrukturalizácii a privatizácii podniku.

Čo ste pre stabilizáciu jedného z troch štátnych rozvodných elektroenergetických podnikov v Slovenskej republike konkrétne urobili?

- Keď som spolu s ďalšími členmi nového manažmentu vlani v apríli nastúpil do funkcie, tak situácia

nebola ružová.

Stúpali záväzky a pohľadávky. Ďalším problémom v oblasti ekonomiky bola potreba splatiť dlhopisy a vytvoriť také predpoklady, aby sme mohli získať cudzie zdroje. Zo začarovaného kruhu sa nám napokon podarilo dostať. Urobili sme niekoľko razantných opatrení v oblasti nákladov, investícií, organizácie práce atď. Zjednodušili sme aj štruktúru riadenia. V podstate sme prešli na dvojstupňové riadenie podniku, čím sa ušetrili značné finančné prostriedky.

Úplne ste znížili investičné náklady?

- Áno, napriek tomu sa nám v posledných novembrových dňoch minulého roka podarilo dať do prevádzky transformačnú stanicu Medzibrod, ktorá predstavuje jeden z najsilnejších uzlov našej elektrizačnej sústavy. Keď sme do funkcií nastúpili, tak sme ju našli v podstate v rozostavanom stave, neboli vytvorené predpoklady na jej dobudovanie. Aj tento problém sme napokon zvládli. Financovali sme ju zálohovo z vlastných zdrojov. Po stabilizácii podniku rokovania o úvere mali v Tatra banke úspech a potrebné zdroje sme dostali.

Zameriavate sa na nákup, rozvod, predaj elektrickej energie vrátane služieb, ktoré súvisia s dodávkou, odberom alebo používaním elektrickej a tepelnej energie. Koľko máte odberateľov?

- Podnik pôsobí na území Žilinského, Banskobystrického a na časti Trenčianskeho kraja. Elektrinou zásobuje región s 1,6 milióna obyvateľmi, v ktorom je zároveň

veľký počet

priemyselných podnikov - od malých až po veľké strojárske a metalurgické giganty. Dovedna máme vyše 700-tisíc odberateľov.

Práve hospodárske problémy, do ktorých sa dostali mnohé strojárske podniky na strednom Slovensku, zrejme prispievajú k rastu pohľadávok. Aká je v súčasnosti ich výška?

- Vývoj pohľadávok za elektrickú energiu mierne stúpal aj v minulom roku. Pohľadávky dosiahli výšku 1,8 mld. Sk. Súvisí to s ekonomickým vývojom v regióne. Na území nášho pôsobenia bolo približne 120 veľkých odberateľov elektrickej energie. A dnes je polovica z nich

v likvidácii

alebo v konkurze, čo je určitým spôsobom zrkadlo toho, aká je ekonomická sila v tomto regióne. K najväčším neplatičom patria Železnice SR, strojárske podniky združené v DMD Holding, ale aj príspevkové organizácie, školstvo, zdravotníctvo, ktoré konkrétne dlhuje vyše 100 mil. Sk.

Aká je šanca vymôcť pohľadávky od podnikov, ktoré sú v konkurze?

- Predbežne sme vyčíslili objem pohľadávok v podnikoch v konkurze. Ich výška predstavuje sumu približne 650 mil. Sk. Jediné východisko je vytvárať opravné položky k týmto pohľadávkam a o doriešení celého problému rokovať s naším zriaďovateľom, čiže s ministerstvom hospodárstva. Vymáhaniu všetkých pohľadávok však dlhší čas venujeme veľkú pozornosť. Kategórie veľko- a maloodberateľov sa nepretržite sledujú z hľadiska plnenia platovej disciplíny. Ako jediný a účinný prostriedok na stabilizáciu a zníženie pohľadávok, žiaľ, často zostáva už iba pristúpiť na radikálne riešenie, čiže

prerušiť dodávky

elektrickej energie.

Na druhej strane práve rozvodné elektrárenské podniky, ktoré nakupujú elektrinu od výrobcu , čiže od Slovenských elektrární, patria k najväčším ich neplatičom. Koľko dlhujete Slovenským elektrárňam?

- Naše záväzky k 31. 3. 2000 boli na úrovni 4,5 mld. Sk. Z toho po lehote splatnosti bolo 3,5 mld. Sk. Záväzky 30. 11. 2000 už však klesli pod 3 mld. Sk a po lehote splatnosti je 2,1 mld. Sk. Čiže pokles záväzkov predstavuje približne 1,5 mld. Sk za obdobie siedmich mesiacov.

A záväzky Slovenských elektrární?

- Balík záväzkov voči ostatným dodávateľom predstavuje sumu asi 200 mil. Sk. Sú to dodávatelia uhlia, prepravné spoločnosti a podobne. Ostatné záväzky, ktoré má naša spoločnosť, keď neberiem do úvahy preddavky za elektrinu pre obyvateľstvo, sú úvery. Aj tie sa darí znižovať. Kým na začiatku minulého roka bol ich stav na úrovni 1, 557 mld. Sk, na konci novembra to bolo 1,3 mld. Sk.

Môžete porovnať predpokladané hospodárske výsledky za rok 2000 s výsledkami v predchádzajúcich rokoch?

- V roku 1998 sme boli v strate vo výške 246,6 mil. Sk. V ďalšom roku sa nám síce podarilo dostať z červených čísel, ale zisk po zdanení bol len 1,6 mil. Sk. Za minulý rok však očakávame viditeľnejší

rast zisku,

plán bol na úrovni 29 mil. Sk. Na základe predbežných prepočtov možno konštatovať, že táto hodnota bude prekročená.

Ako sa pripravovaná transformácia a privatizácia elektroenergetiky, ktorú schválila vláda SR, dotkne vášho podniku?

- V rámci transformácie štátneho podniku vzniknú štyri samostatné subjekty - tri teplárenské spoločnosti a jedna distribučná. Je pravda, že mestá si nárokujú určitú účasť práve v teplárňach, ale o tejto otázke ešte rokujeme. O tom, akým spôsobom a koľko z majetku teplární prejde na samosprávy, rozhodne zakladateľ, čiže ministerstvo hospodárstva.

Zo všetkých troch štátnych rozvodných podnikov - teda Západoslovenských, Východoslovenských a Stredoslovenských energetických závodov sa ako úvodný projekt spustila transformácia VSE, lebo je vraj najjednoduchšia. Dôvod bol najmä ten, že nemajú vo svojom majetku teplárne. Prečo bude odčlenenie teplární komplikované?

- Jednak ešte nezaznelo definitívne rozhodnutie zakladateľa o podiele obcí na majetku teplární, bude potrebné vyjasniť rozdelenie

aktív a pasív,

vyriešiť problematiku pohľadávok za teplo, úverov a rad ďalších problematických otázok. Nemožno tiež zabúdať, že okrem vyjasnenia spomínaných otázok bude odčlenený majetok potrebovať investície. Možno konštatovať, že Stredoslovenské energetické závody Žilina pokračujú naďalej v príprave na transformáciu a privatizáciu v zmysle uznesenia vlády SR a rokovaní s primátormi príslušných miest.

Hospodárske výsledky, ktoré podobne ako pri ďalších rozvodných podnikoch negatívne ovplyvnili aj zdeformované ceny elektrickej energie, neumožňovali potrebné investície. Koľko finančných prostriedkov plánujete vyčleniť do rozvoja , modernizácie a rekonštrukcie sietí a zariadení?

- Ročne by sme potrebovali investovať asi 2,2 mld. Sk, ale reálne môžeme investovať tak 20 až 30 % z uvedenej sumy. Vlani sme preinvestovali 500 mil. Sk.

Značné straty

v rozvodoch, ktoré predstavujú asi 6,5 %, ako aj fakt, že až 52 % všetkých zariadení je už odpísaných, potvrdzujú, že vstup strategického partnera je nevyhnutný.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.