Ústretový krok definície návrhu zákona

Ad: Otázniky nad zákonom o sociálnom zabezpečení, Hd 8. 1. 2001

Dôvodom zmeny definície samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 4a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), ktorá platí od 1. januára 2001, bolo odstrániť kontroverziu právnej úpravy platnej do 31. 12. 2000. Právna úprava zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov platná do 31. decembra definíciou samostatne zárobkovo činných osôb delila tieto osoby v zásade na dve skupiny. Jednu tvorili samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým takéto postavenie zákon priradil

z dôvodu výkonu

konkrétnej činnosti (napríklad vykonávanie poľnohospodárskej výroby, hospodárenie v lesoch a na vodných plochách) alebo z dôvodu, že tieto osoby majú oprávnenie vykonávať zákonom určenú činnosť (napríklad oprávnenie na prevádzkovanie živnosti, oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov). Druhú skupinu tvoria samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým zákon takéto postavenie priradil len vtedy, ak tieto osoby vyhlásili, že zákonom určenú činnosť vykonávajú sústavne. V ich definícii bol teda prvok dobrovoľnosti, spočívajúci na ich vôli, prípadne rozhodnutí tejto osoby, či vyhlási alebo nevyhlási, že určitú zárobkovú činnosť vykonáva sústavne (umelci, športovci, obchodní zástupcovia). Tento prvok dobrovoľnosti bol v zásadnom rozpore s ich povinnou účasťou na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. Tým, že povinná účasť týchto samostatne zárobkovo činných osôb bola iba de iure a de facto, išlo o účasť dobrovoľnú, právna úprava účasti týchto osôb na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení bola vo svojej podstate kontroverzná.

Právna úprava platná od 1. januára 2001 v definícii samostatne zárobkovo činných osôb uplatňuje rovnaký prístup ku všetkým týmto osobám. Rovnaký prístup spočíva v tom, že

sa odstránilo

zvýhodnenie tej skupiny samostatne zárobkovo činných osôb, u ktorých nadobudnutie takéhoto postavenia a z neho vyplývajúce plnenie povinností, najmä platenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, záležalo od ich vôle. V súlade s deklarovanou povinnou účasťou na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení sa preto z definície samostatne zárobkovo činných osôb vypustil prvok fakultatívnosti, teda možnosť vyhlásiť, že zákonom určenú zárobkovú činnosť vykonávajú sústavne.

Ustanovením prechodného charakteru (§ 175i) sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy už od 1. januára 2001. Keďže k tomuto termínu posledným známym príjmom pre samostatne zárobkovo činné osoby je príjem za rok 1999, je možné vychádzať len z tohto príjmu. Dôvodom takého riešenia bola skutočnosť, že podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2000 boli povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie aj tie samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré samostatnú zárobkovú činnosť nevykonávali (len vlastnili oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti) a tiež tie, ktoré z výkonu tejto činnosti dosahovali

mesačný príjem

nižší, ako je minimálna výška vymeriavacieho základu. Aby táto skupina samostatne zárobkovo činných osôb mohla novú právnu úpravu využiť hneď od nadobudnutia jej účinnosti, bolo tak možné použiť len príjem za rok 1999. Ak tento príjem bol nižší ako 100-tisíc Sk, účasť týchto osôb zaniká od 1. januára 2001 a nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Ak by zákon takúto možnosť nedal, boli by uvedené skupiny samostatne zárobkov činných osôb povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie až do 30. júna 2001 a ich účasť či neúčasť by sa posudzovala až k 1. júlu 2001 na základe výšky príjmu za rok 2000. Sme toho názoru, že ide o ústretový krok voči mnohým samostatne zárobkovo činným osobám.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR