Daň z bytov a nebytových priestorov

Vklad do katastra nehnuteľností

Najviac pochybností pri predkladaní daňových priznaní na daň z nehnuteľností na rok 2001 majú tie fyzické (právnické) osoby, ktoré podľa zákona č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome, získali byt do vlastníctva.

Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktoré získajú právnické alebo fyzické osoby prevodom, je nerozlučne spojené s podielovým spoluvlastníctvom vlastníka bytu alebo nebytového priestoru k spoločným častiam, spoločným zariadeniam bytového domu a príslušenstva, ako aj k pozemku.

Spoluvlastnícky podiel

Veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu sa pre každého nového vlastnícka bytu vypočíta podľa podlahovej plochy bytu vo vzťahu k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Preto fyzická alebo právnická osoba nemôže nadobudnúť vlastníctvo k bytu alebo nebytovému priestoru bez toho, aby nemala určitý spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj na pozemku, ktorý patrí k bytovému domu.

Podlahovou plochou bytu sa rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžii a balkónov.

Vlastníctvo

Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, ktoré sú nevyhnutne potrebné z hľadiska ich podstaty a bezpečnosti a sú určené na spoločné užívanie, a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku, sa nadobúdajú vkladom do katastra.

Na konanie o povolení vkladu je príslušný ten katastrálny odbor okresného úradu, v ktorého územnom sa nehnuteľnosť nachádza. Podľa katastrálneho zákona je katastrálny odbor povinný o návrhu na vklad rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu na vklad. Účastníkom konania katastrálny odbor oznámi, že vykonal zápis do katastra, a to do 15 dní odo dňa zápisu.

Ustanovenia zákona č. 317/1992 Zb. upravujú, že na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a na zmeny vzniknuté v priebehu roka sa neprihliada. Keďže daň z nehnuteľností sa platí na zdaňovacie obdobie, daňovníkom dane z nehnuteľností vznikajú problémy, ak sa oneskorene vykoná zápis o vklade nehnuteľností na okresnom úrade, alebo zápis o vklade sa oneskorene oznámi.

Nedodržanie zákonných lehôt štátnym orgánom robí daňovníkom problémy so splnením oznamovacej povinnosti o vzniku alebo zániku predmetu tejto dane, s určením osoby daňovníka, s uplatnením oslobodenia v daňovom priznaní od dane za oslobodené nehnuteľností, s platením dane a pod.

Príklad

Fyzická osoba uzavrela s bytovým družstvom zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v októbri 1998. Vklad do katastra katastrálny odbor okresného úradu vykonal až v priebehu novembra 1999 a zmluva o prevode vlastníctva bytu s vyznačeným vkladom a list vlastníctva jej boli doručené až v marci 2000. Je táto fyzická osoba daňovníkom dane z nehnuteľností od roku 1999 alebo od roku 2000, keď z katastra dostala vkladovú zmluvu o prevode vlastníctva bytu?

Ak vklad bytu do katastra nehnuteľností okresný úrad vykonal v novembri 1999, už začínajúc zdaňovacím obdobím 2000 sa podľa zákona č. 317/1992 Zb. stala daňovníkom dane z bytov. Keďže výpis z listu vlastníctva a zmluvu o prevode vlastníctva bytu s vyznačením vkladu do katastra dostala až v marci 2000, voči správcovi dane do 30 dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva nesplnila oznamovaciu povinnosť, ako to ukladá § 14 zákona č. 317/1992 Zb. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti je správca dane povinný fyzickej osobe uložiť pokutu najmenej 500 Sk.

Z dôvodu oneskoreného oznámenia o vklade bytu do katastra vznikol fyzickej osobe ďalší nepríjemný problém, keď do 31. januára 2000 nepredložila správcovi dane daňové priznanie k dani z bytov, v ktorom si mala uplatniť nárok na oslobodenie od dane. Daňovníkovi, ktorý daňové priznanie nepodá včas, správca dane zvyšuje vyrubenú daň až do 10 % daňovej povinnosti. Za rok 2000 bola však povinná platiť daň z bytov.

Uvedené nepríjemné skutočnosti nespôsobili ustanovenia zákona o dani z nehnuteľností ani správca dane, ale iný orgán z dôvodu nedodržania lehôt pri realizácii úkonov predpísaných zákonom.

Oslobodenie od dane

Byty v bytovom dome vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb sú podľa § 11c ods. 1 zákona č.317/1992 Zb. oslobodené na päť rokov od roku nasledujúceho po nadobudnutí vlastníctva podľa zákona č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ale spoločné časti a spoločné zariadenia domu, ak sa využívajú na podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť, sú predmetom zdanenia, čo daňovníci opomínajú.

Od dane z bytov sú oslobodené aj také byty, ktoré sa využívajú na rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a na poskytovanie sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb.

Daňovník uplatňuje nárok na oslobodenie od dane z bytov v daňovom priznaní, začínajúc tým zdaňovacím obdobím, na ktoré mu prvýkrát vzniká nárok na oslobodenie od dane z bytov, a to najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie.

Ak fyzická alebo právnická osoba nadobudla byt do vlastníctva v priebehu roku 2000, je byt od dane z bytov na päť rokov oslobodený vtedy, ak daňovník nárok na oslobodenie uplatní v daňovom priznaní a byt nevyužíva na podnikateľskú, inú zárobkovú činnosť alebo ak ho neprenajíma.

Zákon o dani z nehnuteľností neukladá daňovníkom povinnosť podať daňové priznanie za byt, v ktorom vlastník bytu uplatňuje nárok na oslobodenie od dane z bytov predložiť správcovi dane každý rok. Výnimku tvoria však oslobodené byty, ktoré slúžia na rekvalifikáciu a rehabilitáciu občanov, ako aj na poskytovanie sociálnej starostlivosti, za ktoré nárok na oslobodenie v daňovom priznaní je potrebné uplatňovať každoročne.

Od dane z bytov je oslobodený iba taký byt, ktorý je vo vlastníctve prvej osoby alebo osoby jemu blízkej.

Čo sa týka bytov, na rok 2001 daňové priznanie na daň z nehnuteľností majú povinnosť predložiť tí vlastníci bytov, ktorý na zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru majú vyznačený vklad do katastra nehnuteľností s určitým dátumom roku 2000, a to tomu správcovi dane, na ktorého území sa bytový dom, v ktorom vlastnia byt, nachádza.

Ak títo vlastníci bytov nárok na oslobodenie od dane z bytov neuplatnia v daňovom priznaní na rok 2001, päťročná lehota oslobodenia sa o jeden rok kráti.

V takýchto prípadoch správca dane je na rok 2001 povinný daň z bytov vlastníkovi bytu vyrubiť a daňovník na rok 2001 platí daň z bytov.

Nárok na oslobodenie na ďalšie štyri roky má vlastník bytu vtedy, ak podá daňové priznanie na daň z nehnuteľností do 31. januára 2002, v ktorom si uplatňuje oslobodenie od dane z bytov na zostávajúce štvorročné obdobie. Ak takýto vlastník bytu ani v roku 2002 v daňovom priznaní nárok na oslobodenie od dane z bytov neuplatní, aj na rok 2002 je povinný platiť daň z bytov a lehota oslobodenia sa skráti o ďalší rok. Takto mali postupovať aj tí vlastníci bytov, ktorí vlastníctvo k bytu nadobudli napríklad v roku 1999 alebo ešte pred uvedeným rokom.

Spoločné časti a zariadenia domu

O päťročnom oslobodení bytu od dane z bytov vlastníci bytov vedia. Avšak niektorí daňovníci nevedia alebo zabúdajú, že za spoluvlastnícky podiel spoločných častí domu (napr. chodby, povaly, podkrovia a pod.), spoločných zariadení domu (napr. práčovne, sušiarne, kočikárne a pod.) sú povinní platiť daň z bytov vtedy, ak sa takéto priestory využívajú na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, alebo ak sú prenajaté iným súkromným fyzickým alebo právnickým osobám. Daň z bytov platí tá osoba, ktorá vlastní byt a nie tá, ktorá má spoločné časti alebo spoločné zariadenia v bytovom dome prípadne ich časti na určitú dobu prenajaté.