Pätnásť rokov, čo sme sa netešili

ME 2001 v krasokorčuľovaní - šanca pozdvihnúť tento šport u nás

Súboje o krasokorčuliarske pocty v rámci Európy na rok 2001 sa uskutočnia od pondelka v Bratislave. Naposledy sa najlepší krasokorčuliari starého kontinentu zišli v metropole Slovenska pred 35 rokmi. Dnes sa v meste na Dunaji o kráľovskú korunu popasuje 163 pretekárov z 33 krajín. Súboje sa začnú v pondelok kvalifikáciou mužov a vyvrcholia nedeľňajšou exhibíciou. Po prvý raz sa v rámci ME uskutoční kvalifikácia tanečných párov. Žiaľ, organizátori zaznamenali pomerne malý počet športových dvojíc - 15 (pôvodne bolo prihlásených 17, ale partnerka z anglického páru Sfikasová - Seabrock je Američanka a vo V. Británii nežije dlhšie ako rok, čo je proti predpisom ISU. Zo súťaže sa odhlásil aj český pár Beranková - Dlabola). V ženskej kategórii sa predstaví 37 sólistiek, u mužov o primát bude bojovať 34 pretekárov.

Začali to muži

Premiéru mali ME v roku 1891 v Hamburgu. Vtedy súťažili iba muži a prvý titul kráľa európskeho krasokorčuľovania získal Nemec Oskar Uhlig. Šampionát sa opakoval najskôr každý rok, potom každé dva roky a znova každý rok. Šampionáty sa dlho uskutočňovali iba na prírodnom ľade (súťažilo sa i v ľadových jaskyniach vrátane našej Dobšinskej ľadovej jaskyni). V roku 1930 sa v Berlíne na ME zúčastnili už aj ženy a športové dvojice. Korunu kráľovnej si vybojovala Rakúšanka Burgerová. Prím v párovej kategórii získal maďarský pár Orgonistová - Szalay. Dvadsaťštyri rokov trvalo Európe, kým majstrovské boje v tomto športe rozšírila o ďalšiu kategóriu - tanečné páry. V roku 1954 medzi mužmi exceloval Talian Fassi, najlepšou krasokorčuliarkou sa stala Buchová a anglický pár Silvia a Michel Grandjeanovci vybojovali titul medzi športovými dvojicami. Kráľovské pocty si vytančili na ľade v Bozene Briti Jean Westwoodová a Lawrence Demmy. Odvtedy sa v rámci majstrovských bojov zmenili len reglementy bodovania či predpísaných prvkov, nie kategórie.

130-ročný šport

Slovensko sa aktívne podieľalo na vývoji krasokorčuľovania. Bratislavský krasokorčuliarsky klub, ktorý je prvým organizovaným spolkom v tomto športe u nás, vznikol už v roku 1871 (Pressburger Eislaufelub či Pozsony Korcsolyázó Egylet). Jeho predsedom bol gróf Walz (následne vznikajú kluby v Košiciach, Prešove, B. Bystrici, Kežmarku, Levoči, Spišskej Novej Vsi, Gelnici, Spišskom Podhradí, Spišskej Sobote, Poprade a Spišskej Belej). Takže ME sa uskutočnia pri príležitosti 130. výročia vzniku organizovaného krasokorčuľovania u nás. A hoci tento šport mal na Slovensku veľkú popularitu a zázemie, jeho výkonnostný rozmach, porovnateľný so svetovým, nastáva v 50. - 70. rokoch. Predovšetkým zásluhou Karola Divína a následne Ondreja Nepelu. Prvý európsky titul zo Slovákov získal Divín v roku 1958 a o rok neskôr ho obhájil. V roku 1969 sa začína päťročná kráľovská éra Ondreja Nepelu. V roku 1972 získal aj olympijské zlato a o rok neskôr sa s krasokorčuľovaním lúčil ziskom piateho zlata na ME a tretieho na MS.

Posledný je Jozef

Až do roku 1985 je v našom krasokorčuľovaní vákuum, keď Jozef Sabovčík nadväzuje na niekdajšiu majstrovskú slávu (medzitým L. Dráhová v roku 1974 na ME v Záhrebe získala bronz) a na ME v Göteborgu získava zlato. Následný rok v Kodani, keď skáče ako prvý muž na svete v rámci súťaže štvoritý odpichnutý rittberger (tulup). Avšak Medzinárodná krasokorčuliarska federácia (ISU) mu skok neuznala, lebo sa domnievala, že dopadol na obe nohy. Lenže videozáznamy preukázali, že Sabovčík pri štvoritom skoku dopadol predpisovo na jednu nohu. Žiaľ, to bol v rámci histórie ME náš posledný úspech. Slovenskí krasokorčuliari od tohto roku už nezaznamenali žiadny výraznejší výsledok. „Kým v 60. a 70. rokoch vynikajúci krasokorčuliar vzišiel zo stočlennej základne, dnes potrebujete tisíc krasokorčuliarov, aby vyrástol z nich jeden majster,“ vysvetľuje príčiny úpadku tohto športu u nás nestor svetového vedeckého bádania v krasokorčuľovaní doc. Ivan Mauer. V súčasnosti má krasokorčuľovanie u nás len niekoľko desiatok pretekárov. A aj vďaka nelichotivej ekonomickej situácii, nezáujmu o podporu tohto športu, ale aj slabému trénerskému zázemiu, už len s nostalgiou spomína na niekdajšiu slávu a chýba mu „taký pretekár, ako bol Ondrej Nepela. Bol vzorom poctivosti a prístupu k tréningu. Za celý čas, čo sa venoval krasokorčuľovaniu, ani raz neprišiel na tréning neskoro, a to sme začínali ráno aj o piatej. Nikdy neprotestoval, vždy všetko vykonal do posledného detailu, a tá jeho zodpovednosť...“, pripomína trénerka veľkého Nepelu Hilda Múdra.

Bez veľkých očí

Dnes nás na ME budú reprezentovať sólisti - Kažimír a Babiaková, tanečníci Ďurkovská - Mesároš a športová dvojica súrodenci Bestendigovci. Všetci majú, keďže sme organizátori ME, zaistenú účasť vo finále. Ale počítať s úspechom sa nedá. Veď ak by nemali spomínanú výhodu, je otázne, koľkí z nich by prešli medzi 24 najlepších (jedine športové dvojice, lebo tých je 15). Nie je to podceňovanie našich krasokorčuliarov, ale realita azda najstaršieho športu na Slovensku, no s najvýraznejším kvalitatívnym úpadkom. A keďže v súčasnosti organizátori ME získavajú od ISU vysoké finančné dotácie, aby podujatie spĺňalo prísne kritériá, Slovenský krasokorčuliarsky zväz vidí práve v organizácii ME záchranné lano pre tento šport. Lebo zisk, ktorý vzíde zo šampionátu, by mal vykryť náklady na existenciu krasokorčuľovania u nás aspoň na päť rokov. A to môže byť prvotným krokom k renesancii tohto športu u nás. Navyše záujem o ME je obrovský, čo je dobrým signálom, že krasokorčuľovanie, aj keď nám neprináša veľké úspechy, má miesto v srdci

Stela Geregayová