Ak štát reguluje, musí predsa rozdiel uhradiť

V podnikoch SAD sa hovorí o privatizácii a o nákladoch

V súčasnosti sa vo všetkých sedemnástich podnikoch Slovenskej autobusovej dopravy diskutuje predovšetkým o dvoch veciach. Po prvé o blížiacej sa privatizácii a po druhé o hospodárskych výsledkoch. Nie je totiž tajomstvom, že jedna z hlavných činností SAD - preprava osôb v prímestskej a mestskej doprave - je prakticky v každej SAD vysoko stratová. Napríklad bratislavský podnik za jedenásť mesiacov minulého roka dosiahol celkový zisk 28,8 mil. Sk, pričom v medzimestskej a v mestskej doprave mal stratu takmer 27 mil. Sk. Podobne trenčianska SAD vykazuje na jeden kilometer diaľkovej dopravy náklady 14,5 Sk, avšak v miestnej hromadnej doprave dosahujú náklady až 27,9 Sk. Rovnaká situácia je aj v Trnave: v miestnej hromadnej doprave mali na jeden kilometer náklady až 27,8 Sk, pričom v diaľkovej doprave dosiahli na jeden kilometer iba 14,7 Sk. To núti podniky SAD, aby sa venovali okrem prímestskej a mestskej dopravy osôb predovšetkým iným, čiže ziskovým činnostiam.

O situácii v Trnave ekonomický námestník Eduard Šulek povedal: „V súčasnosti žijeme privatizáciou, pretože je skutočne nevyhnutná, najmä z hľadiska obnovy autobusového parku. Priemerný vek autobusov je vyše 11 rokov. Pred rokom 1989 sme obmieňali ročne priemerne 50 autobusov, avšak teraz dokážeme ročne kúpiť maximálne 4 - 7 autobusov. Aj u nás je prímestská a mestská doprava stratová. Dôvodov je na to viac, avšak predovšetkým je to neúmerne

vysoká cena nafty.

Napríklad k 1. 1. 2000 sme kupovali naftu po 15,50 Sk kým ku koncu roka dosiahla výšku 33 Sk za liter. Po druhé, znižuje sa aj počet cestujúcich, pretože rapídne vzrástla nezamestnanosť. Cenu za autobusovú dopravu pritom reguluje štát, a treba povedať, že je sociálna a nie ekonomická. Napríklad v pravidelnej doprave máme náklady 20,2 Sk na kilometer. Dotácia na 1 km je niečo vyše 4 Sk , takže cena za 1 km by mala byť okolo 16 Sk, avšak my ju máme určenú vo výške 13 -14 Sk. Takže sa nemožno čudovať, že sme v mestskej a prímestskej doprave aj my hlboko v strate. Z tzv. ostatnej činnosti sme však dosiahli približne 2 milióny zisk. Napríklad predávame pohonné látky, máme STK, predávame súčiastky a pneumatiky atď.“

Zaujímavé výsledky

dosahuje aj SAD Nitra. Napríklad na 1 km dosahujú najvyššie tržby v SR až 25,6 Sk, avšak aj nákladmi sú na 1 km v MHD na poprednom mieste slovenského SAD-rebríčka. Riaditeľ Ing. Ján Vávra na okraj výsledkov uplynulého roka okrem iného zdôraznil: „Osobne si myslím, že po privatizácii nebude žiadny súkromný subjekt takto poskytovať dopravu ako my teraz. Prímestskú i mestskú dopravu máme aj my v hlbokej strate a vykrývame to z tzv. iných činností. Ja sa napríklad neviem na rok 2001 dohodnúť z mestom, aby nám uhradili časť straty, pretože zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme robíme s nimi. Keď sa porovnáme z Prešovom či Žilinou, čiže z mestami, ktoré robia podobný rozsah mestskej dopravy ako my, tak oni dostávajú dotáciu z mesta od 74 do 90 mil. Sk. na rok a my dostávame iba 16,4 mil. Zdokumentoval som aj fakt, ako nám vplývala na náklady cena nafty, zdokumentoval som aj skutočnosť, že rôzne sociálne zľavy nám ročne ťodkrojaŤ zo zisku až 35 mil. Sk. Mesto by nám mohlo niečo z toho pokryť, avšak, žiaľ, nevieme nájsť spoločnú reč.“

Potreba kompenzácie

V budúcnosti bude nepochybne platiť pravidlo - čo si štát objedná, na čo dá zľavu, musí to nejakou formou súkromným dopravcom uhradiť. Západné krajiny nám doteraz doslova závideli, ako máme doriešenú dopravu občanov za prácou či do škôl. Pokrivkával však systém vyrovnania nákladov. Avšak už krátko po privatizácii sa budú musieť vyriešiť aj tieto ekonomicko-sociálne otázky.

Jozef Kunik

+príloha - Lucia spracovala tabuľku - SAD -náklady na 1 km