Začali na kolene a skončia na ...?

Podnikateľské podmienky sú v Slovenskej republike z roka na rok horšie

Spoločnosť Pauma Leopoldov založili dvaja mladí priatelia Martin Málik a Jozef Pavelka v roku 1994, pretože mali pocit, že výroba a predaj pančuchového tovaru po rozdelení republiky na Slovensku má ešte medzery. Ich predpoklady boli v tom čase správne. Podnikať začali s dvoma tridsaťročnými strojmi v celkovej hodnote 50 tisíc Sk, čo bol vstupný kapitál a jedným zamestnancom. To, čo mali a na čom mohli stavať, bola chuť a presvedčenie, že chcú pôsobiť práve v tejto oblasti. Ubehlo šesť rokov, pribudlo 80 pracovníkov a investície sa dnes odhadujú na niekoľko desiatok miliónov korún. Zdalo by sa teda, že je všetko v najlepšom poriadku.

Keby... keby

na Slovensku plynulo fungoval tok financií ako v ekonomicky vyspelých krajinách, keby platila vymožiteľnosť práva, keby nebola oslabená kúpyschopnosť obyvateľstva na hranicu únosnosti, keby stále nerástli ceny pohonných látok a energie. A tak spoločnosť, ktorá má vo výrobnom programe štyridsať druhov výrobkov v piatich farebných odtieňoch, v súčasnosti bojuje s existenčnými problémami napriek tomu, že vyrába kvalitný a vyhľadávaný sortiment, navyše vo výborných cenových reláciách. Základom výrobného programu je štandardný sortiment, ktorým sú dámske klasické, hrubé, jemné, veľmi jemné, nadmerne veľké, rozšírené, samodržiace a iné polyamidové pančuchové nohavice, podkolienky, dámske ťapky, nadkolienky a luxusné klasické, hrubšie a hrubé dámske pančuchové nohavice s pridaním vyhľadávaného a obľúbeného mikrovlákna, známeho ako lycra.

Minulý rok začali vyrábať aj pánske formované bavlnené ponožky viacerých typov a farieb, súčasťou ponuky je aj sortiment bavlnených detských pančuchových nohavíc, opäť v rozličných farebných variáciách a typoch. Výrobky sú takmer výlučne dodávané na slovenský trh a takmer všetka surovina pochádza od slovenských výrobcov. „Príčin je viac. Za hlavnú považujem výrazne zníženú kúpyschopnosť obyvateľstva. Mamičky si kriticky zhodnotia, že viac je potrebná strava pre deti ako kúpa nových pančúch. Odriekajú si, čo sa dá. Okrem toho je veľa neplatičov. Boli sme preto nútení radikálnejšie vyberať svojich odberateľov. Evidujeme pohľadávky, ktoré už dnes považujem za nevymáhateľné, pri objektívnom hodnotení stavu súčasného súdnictva a exekúcie.“ Vlani napríklad zakúpili do firmy výkonné a kvalitné stroje za niekoľko miliónov korún, ktoré teraz

stoja bez využitia.

Jednoducho klesol dopyt a vyrábať na sklad nie je spôsob podnikania. Kým v prosperujúcej minulosti vyrobili mesačne 550-tisíc kusových jednotiek, dnes výroba i odbyt klesli o polovicu. Prepúšťať však v Paume nechcú, veď takmer sto percent pracovníkov sú práve ženy, a tak sa obetaví podnikatelia snažia zabezpečiť kontinuálnosť výroby a hlavne odbytu. Aby sa odbyt zvýšil, v poslednom období prijali ďalších pracovníkov. Navyše, pri pančuchovom tovare ide o sezónny sortiment, najväčší záujem sa prejaví vždy na jar.

„Situácia je vážna, problémy musíme operatívne riešiť a predovšetkým konať. S jednoúčelovými strojmi nemôžeme robiť totiž nič iné. Snažíme sa presadiť aj prostredníctvom reklamy, obliekame naším tovarom slovenské ťmisskyŤ. Ekonomika nás však nepustí. Keď zaplatíme úroky z v poradí tretieho úveru, faktúry za energiu, všetky povinné zákonné odvody štátu a mzdy, nám

nezostane nič

navyše. Je to zlý jav, ktorý firmu ešte viac ohrozí po avizovanom zvýšení základných výrobných vstupov v budúcom roku. Pri niektorých výrobkoch to ešte zvládneme, na ostatných budeme musieť zvýšiť ceny, čo následne opätovne negatívne ovplyvní výšku odbytu. Je to prepojený reťazec. A keďže na Slovensku existuje hádam aj tridsať výrobcov podobného sortimentu, staneme sa menej konkurencieschopní. Preto sa snažíme presadiť kvalitou a servisom, ktorý predstavuje donášku priamo do obchodnej siete na pulty predajní.“ Nelogizmy platia napríklad aj v oblasti certifikácie. Každú dovezenú surovinu musia za nemalé financie certifikovať, a tá neminie ani hotový výrobok, ktorý je vyrobený z už certifikovanej suroviny. Zodpovedný podnikateľ teda vloží ďalšie financie do novej certifikácie. Keby sa tak dôsledne kontrolovali výrobky predávané na burzách.

Martina Málika však trápi popri starostiach s každodenným podnikaním aj fenomén nerovnocenného prístupu štátnych úradníkov k podnikateľskej sfére. „Len čo si podnikateľ splní všetky povinnosti, už ho začnú prenasledovať daniari, požiarnici, bezpečnosť pri práci a pod. A za

každú maličkosť

platíme. Pritom štátu unikajú obrovské sumy, ktoré dlžia na odvodoch či daňových nedoplatkoch tzv. veľkí podnikatelia. Tí sú neohroziteľní. Preto nás verejnosť väčšinou hádže do jedného vreca, hoci my sa snažíme podnikať slušne. Máme zodpovednosť za osemdesiat ľudí, a to je vážna vec. Základom všetkého je však jednoduchý moment, štát by si mal v prvom rade plniť svoje povinnosti, a potom nech ich vyžaduje od ostatných. Len tak si občan začne štát a jeho úradnícky aparát vážiť.”

Zora Petrášová