Novely väčšinou pomáhajú štátnemu rozpočtu

Legislatívne zmeny od 1. januára 2001

Od 1. januára 2001 nadobudli účinnosť viaceré novely zákonov alebo nové zákony, ktoré priamo ovplyvnia nielen výdavky obyvateľov, ale aj podnikateľské prostredie. O väčšine z nich sme už podrobnejšie informovali, dnes prinášame ich celkový stručný prehľad. Zákonom č. 457/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Novela plošne zvýšila poplatky za jednotlivé úkony alebo konania súdov a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Pre podnikateľov bude zaujímavé, že v položke 17 vo veciach obchodného registra sa poplatok zvýšil o 100 %, ak sa úkon vykoná do 24 hodín od podania návrhu a o 50 %, ak sa úkon vykoná do 72 hodín od podania návrhu. Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté pred 1. januárom 2001 sa vyberajú poplatky podľa doteraz platných predpisov, aj keď sa stanú splatnými po 1. januári 2001.

V čiastke 185 Z. z. je uverejnená vyhláška MF SR č. 451/2000 Z. z., ktorou sa zrušuje vyhláška č. 118/1999 Z. z. o dovoznej prirážke. Na dovážaný tovar, na ktorý bolo prijaté colné vyhlásenie pred 1. januárom 2001, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Dňa 1. decembra 2000 NR SR schválila zákon č. 442/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Týmto od 1. januára 2001 dochádza k ďalšiemu uvoľňovaniu regulovaných finančných transakcií vo vzťahu k zahraničiu. Upúšťa sa napríklad od regulácie úverov, poskytovania garancií a emisie tuzemských dlhopisov v zahraničí. Zmenám v tomto zákone, účinným od 1. januára, sme sa podrobne venovali v prílohe Poradca dňa 29. 12. 2000.

Kataster zostáva

Poslanci schválili už 9. novelu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch - zákon č. 468/2000 Z. z. Upravuje vyberanie poplatkov určenými správnymi orgánmi za svoje úkony a konania, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto zákonu - v Sadzobníku správnych poplatkov. Novela zákona zaviedla najmä zvýšenie sadzieb jednotlivých poplatkov. Parlament však neschválil toľko žiadaný „rýchlostný príplatok“ za vklad do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností za zmluvy o prevode nehnuteľností je stanovený percentuálnou sadzbou 0,1 % z ceny nehnuteľností, pričom spodná hranica od 1. januára bude 500 Sk, najviac však 10 000 Sk.

Daň z príjmu

Od 1. januára platí aj vyše 100 zmien v zákone č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Ide o pomerne rozsiahlu novelu zákona. Mení sa napríklad spôsob zdanenia majetkových prírastkov, pri ktorých daňovník - fyzická osoba - nepreukáže ich obstaranie zo zdanených príjmov. Stanú sa samostatným základom dane so sadzbou dane vo výške 42 %, ktorú vyrubí správca dane. Novela zákona ďalej rieši predovšetkým podporu zahraničných investícií. Vybratému okruhu daňovníkov sa pri splnení určených podmienok poskytne zníženie dane (daňový úver) vo výške 100 % na päť bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období. Poslanci znížili požadovanú výšku vkladu zahraničného investora zo 75 % na 60 %. Zároveň však boli oproti pôvodnému návrhu zvýšené aj sumy peňažného vkladu do základného imania daňovníka. Oproti vládnemu návrhu sa zvýšil minimálny vklad z 3,5 na 4,5 mil. EUR pri výrobe tovaru (doteraz 5 mil.), z 2 na 3 mil. EUR vo výrobe tovaru v okresoch s nezamestnanosťou nad 10 % (doteraz hranica 15%) a z 1,5 na 2 mil. EUR pri vybratých službách (cestovný ruch). Tieto podmienky platia pre subjekty, ktoré vzniknú do 31. decembra 2003.

Paušálna daň

Novela daňového zákona zároveň rieši problematiku možnosti súbehu príjmov zo závislej činnosti a príjmov z činností zdaňovaných podľa ustanovení o takzvanej paušálnej dani. Novela tohto zákona a novela zákona o dani z príjmov rozšírili okruh činností patriacich pod paušálnu daň. V praxi to znamená, že malým podnikateľom, ak splnia potrebné podmienky, odpadá povinnosť evidencie výdavkov a následného výpočtu dosiahnutého zisku. Po zaplatení paušálnej dane bude podnikateľ platiť už len odvody na sociálne, zdravotné a dôchodkové poistenie, ktorých výška je stanovená na základe obratu. Poslanci schválili aj daňové zvýhodnenie pre daňovníkov, ktorí majú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (zníženie dane na polovicu za stanovených podmienok).

Aj od budúceho roka zostáva v platnosti, tak ako v súčasnosti, napr. limit uznávania výdavkov na spotrebu pohonných látok pri osobných automobiloch (85 %) a limity na odpisy a výdavky na nájomné osobných automobilov. Naďalej bude platiť aj potrebná trojročná lehota medzi nadobudnutím a predajom cenných papierov, po uplynutí ktorej je možné uplatniť si daňové oslobodenie od dane z príjmov. Návrh na jej skrátenie na šesť mesiacov nebol prijatý.

Zmeny v sociálnej oblasti

Účinnosť nadobudli aj zákony upravujúce podmienky sociálneho zabezpečenia. Zákonom č. 439/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok. Touto novelou sa zmenil spôsob úpravy súm životného minima. Zákon č. 446/2000 Z. z. mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení. Najdôležitejšou zmenou je to, že sa nanovo upravil okruh osôb, ktoré sú zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení, to znamená sú povinné platiť poistné.

Zákon č. 448/2000 Z. z., ktorým sa mení zákon o zdravotnom poistení..., zmenil výšku poistného tak, že

a) poistné je 14,0 % z určeného vymeriavacieho základu,

b) zamestnanec platí poistné v sume 4,0 % z vymeriavacieho základu,

c) podnikatelia a spolupracujúce osoby od 1. januára 2000 platia poistné na zdravotné poistenie vo výške 14,0 % z vymeriavacieho základu.

Zákon č. 467/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, zvýšil výšku poistného na dôchodkové zabezpečenie z 5,9 % na 6,4 % pre zamestnancov a z 27,5 % na 28 % pre samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby neskorších predpisov. Od 1. januára dochádza aj k zmenám v posudzovaní hmotnej núdze občanov, zníženiu a reforme výplaty sociálnych dávok.

Bez zlepšenia?

Viaceré zmeny sú účelové: majú buď získať (zvýšenie súdnych a právnych poplatkov), alebo ušetriť (zmeny o daniach z príjmov, sociálne zákony) zdroje štátnemu rozpočtu. Je len veľmi málo spomedzi zmien, ktorých prvotným motívom bolo zlepšenie podnikateľského prostredia. Táto situácia dokumentuje napätosť štátneho rozpočtu a neveští nič dobré: zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia, ako to žiadalo napríklad MH SR v známom materiáli Regulácia právneho a podnikateľského prostredia..., čo Združenie priemyselných zväzov, Združenie podnikateľov Slovenska, očakáva uvedenými zmenami, očakávať nemožno. Bez ohlasu zostanú najmä hlasy volajúce po odstránení diskriminácie podnikateľov v oblasti DPH, možnosť odpočtu 100 % pohonných látok, limitu odpisov osobných automobilov a podobne. Na druhej strane však treba kvitovať zavedenie rýchlostných príplatkov za vybavenie na registrovom súde. Avšak až budúcnosť ukáže, či súdy budú schopné dodržať rýchlostné podmienky.

Katarína Šimková

Peter Višváder