Rast najmä vďaka investorom

Ktoré faktory pomáhajú a ktoré ohrozujú našu ekonomiku?

Výkonnosť slovenskej ekonomiky podľa štatistických údajov vzrástla v treťom štvrťroku 2000 o 2,5 percenta. Toto tempo rastu je dobrým signálom, nezávislí ekonómi však upozorňujú, že rast sa posilnil v posledných mesiacoch vďaka tomu, že podniky vyrábali „na sklad“. To z dlhodobého hľadiska môže byť nezdravé. Slovenskú ekonomiku v súčasnosti najviac „ťahajú“ investície a väčšia spotreba domácností. Ľudia dokonca na úkor väčších strát znižujú svoje úspory. Predpoklady na tento rok ukazujú, že spotreba domácností sa ešte zrýchli.

Pre výraznejší a sústavný rast HDP musí Slovensko prekonať nerovnováhu medzi tvorbou zdrojov a spotrebou, pretože rast založený na zvyšovaní zásob nesvedčí o zdravých základoch ekonomiky. Za jedno z najväčších rizík rastu analytici považujú ešte stále silný dovoz (medziročné zvýšenie o takmer 37 %), ktorému sa iba s ťažkosťami vyrovnáva vývoz slovenských výrobcov. Ekonomiku by mohol v tomto roku ohroziť aj pokles konjunktúry v krajinách západnej Európy, ktoré sú naším najväčším obchodným partnerom a vďaka ktorým sa minulý rok znížil prepad v obchodnej bilancii. A tak, ak si uvedomíme, že hnacou silou oživenia v najbližších mesiacoch by nemal byť iba zahraničný dopyt, ale aj investície, je otázka, či vláda urobila dosť na ich prilákanie zo zahraničia a ako pomáha domácim investorom. Tabuľky potvrdzujú v tomto smere veľké rezervy. Očakávania sa teda sústreďujú na zákony, ktorých účinnosť sa začala od 1. januára 2001 (zákon o daniach z príjmoch). Tie sa však vzťahujú viac na zahraničných investorov. Domácim zostáva vláda veľa dlžná.

Štatistické údaje potvrdzujú, že čoraz intenzívnejšie začínajú ekonomike pomáhať vyššie investície. Experti očakávajú v tomto roku rast výkonnosti slovenskej ekonomiky o 2,1 %. Vyššie tempo rastu by malo slovenské hospodárstvo zaznamenať až na konci prvého štvrťroka, kedy by mal HDP vzrásť o 2,2 %. Stabilný rast ekonomiky a napojenie sa na svetové trhy – to je základná stratégia najbližších mesiacov. V uplynulých rokoch sa slovenské podniky, hlavne štátne, usilovali udržať výrobu aj za cenu dosahovania straty, aby sa predišlo rastu nezamestnanosti, k poklesu príjmov obyvateľov a spotreby. Kapitálové statky preto dnes vynášajú podstatne menej ako pred rokom 1990, čiže kapitál sa fakticky znehodnotil. Slovenským podnikom stále chýbajú prostriedky na zakúpenie nových strojov, zariadení a technológií. Rozvoju podnikateľskej sféry bráni aj narušený tok eňazí a ich vysoká cena (priemerná ročná úroková sadzba sa stále pohybuje okolo 17 %). V tomto smere je dôležité, či začiatok roka potvrdí oživenie bankovej sféry, ktoré by mala priniesť privatizácia najväčších bankových inštitúcií, a teda vstup zahraničných konkurenčných bánk. Mala by sa prejaviť jednak stabilizáciou nižších úrokov pri úveroch, ale najmä ochotou poskytovať úvery podkapitalizovanej podnikovej sfére. Aj napriek optimizmu z naštartovaného rastu ekonomiky však analytici upozorňujú, že životná úroveň bežných občanov sa na Slovensku v tomto roku nezvýši, skôr naopak a očakáva sa ešte väčšia diferencia medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva.

Eleonóra Bujačková