Devízy z cestovného ruchu

Susedné krajiny nám roky ukazujú, ako sa to má ,, robiť"

V turistike sú skryté veľké rezervy. O potvrdenie tohto pre Slovensko aktuálneho tvrdenia sa pričinili naši susedia, ktorí dokázali v priebehu rokov zdvoj- až strojnásobiť objemy devízových príjmov z aktívneho cestovného ruchu. Kým v Česku v roku 1993 vykázali príjem takmer 1,6 mld. USD, u nás doma sme dosiahli 40 % z uvedeného objemu. Dnes je však skutočnosť iná - kým v Českej republike dosiahli v roku 1998 spolu 3,7 mld. USD, na Slovensku sme boli schopní len na 13-percentný podiel nimi vyprodukovaného objemu. Za tie roky sme zaostali aj za Maďarskom. Nielenže klesá záujem o cesty na Slovensko, ale mení sa aj zloženie klientely. Tá solventnejšia, ktorá nám začiatkom deväťdesiatych rokov odpustila nedostatky v kvalite služieb, sa časom vytratila a zostávajú menej náročnejší, a teda aj menej solventnejší turisti. Inkasujeme od nich stále menej, čo sa odzrkadľuje nielen na znižovaní ich priemerných výdavkov, ale aj na znižovaní devízových príjmov z aktívneho cestovného ruchu. Podľa výsledkov prieskumu Ústavu turizmu v roku 1999 klesol priemerný výdavok turistu na jeden deň v zime o 17,17 USD (o 42 %) a v lete o 7,72 USD (o 31 %). Klesajú aj ďalšie objemové ukazovatele, predovšetkým počty prekročenia hraníc. Turistov je teda v posledných rokoch menej vedia aj naši susedia. Ich výpadok však nahradzujú zvýšenou konzumáciou turistov, ktorí minú za deň viac ako kedysi.

Ukazovatele dosahované v cestovnom ruchu v susedných krajinách a disponibilné zdroje, ktoré máme pre cestovný ruch na Slovensku, nám dávajú šance, aby sa cestovný ruch sa stal dôležitým zdrojom príjmov aj u nás doma. Silnejúca konkurencia štátov centrálnej Európy ako aj iných „módnych“ turistických destinácií vo svete však sťažuje uplatnenie produktu zo Slovenska na zahraničných trhoch. Devízový príjem vykazovaný NBS klesá už tretí rok a spolu s ním aj podiel zahraničného cestovného ruchu na exporte. Vývojové trendy podielu zahraničného cestovného ruchu na HDP naznačujú, že ku komplikáciám v odbore došlo už skôr, a to v roku 1995, teda v období politických zmien na Slovensku a v čase dovŕšenia privatizačného procesu bývalých interhotelov. Oneskorená privatizácia skomplikovala dialóg medzi poskytovateľmi a sprostredkovateľmi služieb a ústredné organy sa málo starali o vytváranie pozitívnejšieho imidžu o Slovensku. Konštatovanie, že kedysi sme to vedeli lepšie nám určite nepomôže.

Rudolfa Vallová