Čo takto daň z milovania?

Túžba vyviera z ľudskej povahy a rastie umením. Nemám to z vlastnej hlavy a zo skúseností, hovorí to Kámasútra. Osobne však chcem navrhnúť vláde, ako by tento poznatok mohla využiť v časoch agónie príjmovej časti rozpočtu a pomôcť tak hordám nezamestnaných, schátraným nemocniciam, zbedačeným učiteľom... Čo takto v novom tisícročí zaviesť daň z milovania?

Samozrejme, takýto krok by bolo najprv treba priliehavo zdôvodniť. Už samo pomenovanie je háklivé, ľuďom nemôžete z čista-jasna povedať: Budete platiť daň zo sexu. Ale napríklad „odvod za vykonávanie špecifickej formy fyzickej činnosti spojenej s výrazne príjemnými pocitmi a duševným uvoľnením“ už znie prijateľnejšie. Ďalej, verejnú mienku by určite pozitívne ovplyvnilo objasnenie súvislosti medzi zavedením takejto dane a integračnými úspechmi. Povedzme: S neodvrátiteľne sa blížiacim okamihom vstupu našej krajiny do Severoatlantickej aliancie sa výrazne zlepšuje bezpečnostná situácia občanov Slovenska, takže sa títo môžu pokojne, bez akýchkoľvek obáv intímne venovať svojim partnerom. A nakoniec je možné pripomenúť, že povinnosti súvisiace s daňovým priznaním sa odzrkadlia vo väčšej transparentnosti vzťahov, čo zákonite priláka zahraničných investorov.

Ďalšie črtajúce sa problémy sú technického charakteru. O akú daň vlastne ide? Cestná nie je, hoci by sa patrilo v rámci redistribúcie získaných finančných prostriedkov nejakú tú korunku pustiť aj na výstavbu dobre vykúrených objektov pri diaľniciach. Ani daň z pridanej hodnoty v našom prípade nesedí, navyše časť ženskej populácie by sa mohla sťažovať, že žiadnu pridanú hodnotu nepociťuje a už vôbec nikto nevie z čoho má platiť 23 percent. O nehnuteľnostiach, spotrebe, príjmoch či zisku nehovoriac.

Navrhujem preto formu priamej dane, ktorá by sa platila paušálne každý rok a odvádzali by ju práceschopní obyvatelia našej republiky. Pre manželské páry by, samozrejme, platila nižšia sadzba, keďže milovanie patrí medzi manželské povinnosti (takúto úľavu by určite ocenila aj katolícka cirkev). Naopak, jednotlivci, ktorí preukážu nadpriemernú aktivitu, budú po odovzdaní priznania podstatne doplácať.

Jednou z výhod zdaňovania milovania je, že úniky budú minimálne. Dá sa dokonca predpokladať, že časť sexuálne menej zdatných obyvateľov prifarbí daňové priznanie erotickou beletriou. Určite, nájdu sa aj takí, čo uprednostnia peniaze pred macho-imidžom, no ani to nie je neprekonateľný problém. Tento jav by sa mohol minimalizovať zavedením povinnosti uviesť v priznaní meno osoby (respektíve osôb), s ktorou došlo ku koitu, ako aj miesta a presného času súlože. Prípadné nezrovnalosti by sa potom razantne prešetrili. Okrem toho by za úvahu stálo ponúknuť najpromiskuitnejšej časti populácie (napríklad nočným dámam) miesta daňových kontrolórov.

Zavedenie novej dane by otvorilo priestor aj na získavanie politických bodov. Napríklad daňové prázdniny počas prvých dvoch rokov aktívneho sexuálneho života by mohli osloviť mladších voličov. Takéto opatrenie by pritom vzhľadom na rýchle dospievanie dnešných tínedžerov zrejme len minimálne ovplyvnilo stav štátnej pokladnice. Výnimka by zasa bola vhodná pre starších občanov, ktorí by však navyše mali právo (nie aj povinnosť) uviesť eventuálne úspechy do daňového priznania. Nakoniec by som daňovú výnimku navrhol aj pre rodiny s počtom detí štyri a viac, keďže sa v ich prípade dá predpokladať dlhodobejšia nútená absencia. Pritom by sa to dalo prezentovať aj ako ústretový krok voči rómskemu etniku. Je tu vôbec o čom uvažovať? Len stanoviť paušál.

A na záver ešte niečo z Kámasútry: „Kráľ, ktorý zvíťazí nad šiestimi nepriateľmi ľudstva..., nad žiadostivosťou, márnivosťou i závisťou, zvíťazí nad celým svetom.“

Na námet niektorých akcionárov Hd napísal Rastislav Boldocký a kolektív.