Práca až „na prvom mieste“

Ťažký je zápas živnostníka o prežitie

Slovenský Grob, dedinka asi osemnásť kilometrov od Bratislavy, má pravdepodobne spomedzi všetkých slovenských obcí jedno prvenstvo. Podľa podnikateľa, živnostníka Milana Galika je v nej jedenásť rázovitých reštaurácií či rodinných pohostinstiev, v ktorých sa dá pochutnať na vynikajúcej husacine. Väčšina je však otvorená len

počas sezóny.

On z Kysúc, jeho manželka spod Vysokých Tatier, potom obaja a ich dcérky

Bratislavčania. Po strate zamestnania otca sa usadili v tejto obci pod Malými Karpatmi a začali podnikať. Vsadili na dozlatista upečené húsky a naše chuťové kanáliky. Firma Husacina u Galika a ďalšie rodinné reštaurácie v Slovenskom Grobe sú mnohým známe. Navštevujú ich nielen ľudia z okolia, celé rodiny, turisti, účastníci firemných osláv, ale aj známe osobnosti, ktorých funkcie patria k tým najvyšším - prezidenti.

Podľa pani Galikovej chutnú husacinku možno pripraviť tak, že vyčistená hus sa aspoň dvanásť hodín pred pečením dôkladne nasolí. Pred pečením sa od soli umyje mliekom a s dvoma jablkami je v keramickom pekáči na chrbte popichaná vidličkou. Po asi dva a pol hodine v peci ju treba otočiť a pri menšom plameni poliať mliekom a dopiecť. Potom treba hotovú hus postaviť tak, aby stiekla z masti, čím ostane chutná a chrumkavá.

V Slovenskom Grobe bývali chýrne

husacie hody

už pred viac ako storočím. Začínali vždy 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie a pokračovali až do Vianoc. A tunajší ľudia na túto tradíciu nadviazali. „Každý deň sa musíme nanovo presviedčať, že to dokážeme,“ hovoria Galikovci. „Problém je v tom, že na túto činnosť je nedostatok úverov,“ rozpráva šéf podniku. „Banky ich nerady dávajú na reštauračné účely a ak, tak musíte mať aspoň dvojnásobnú záruku. Takže za päť rokov zarobené peniaze sme investovali do reštaurácie. Ale peniaze treba aj na iné. Na mzdy, zariadenia a musíme mať aj zásoby.“ Podnikateľské prostredie posudzuje kriticky a hovorí, že v posledných dvoch rokoch sa situácia zmenila k horšiemu. „Predtým mi dal priateľ, ktorý má veľkoobchod, bez problémov na faktúru tovar

aj za 500-tisíc Sk

a počkal aj tri mesiace na zaplatenie. Dnes si to nemôže dovoliť a nedá ani za 50-tisíc Sk. A ak, tak chce, aby som do dvoch týždňov zaplatil, čo však nedokážem. Dôvodom je celkový nedostatok peňazí. Kedysi sa dávali úvery aj na zásoby. Dnes to nejde.“

V sezóne, keď vykupujú husi, musia mať zásoby aj za niekoľko miliónov, pričom vybavenosť chladiacej miestnosti stojí okolo 250-tisíc Sk, mraziaci box približne tiež toľko. Pec na pečenie je za 80-tisíc Sk a potrebujú ich niekoľko... To sú však peniaze, ktoré sa však netočia. „Toto všetko treba kúpiť za vlastné.“ Práca je pre Galikovcov „až na prvom mieste“. Bránia sa tomu, ale márne, lebo „ak sa zastavíme, pôjdeme vlastne sp仓, hovoria.

Vladimír Turanský