Neradostná pravda o slovenskej ekonomike

Bude mať vláda vôľu spolupracovať so Združením podnikových zväzov?

„V súčasnosti v stratových podnikoch na Slovensku pracuje vyše 400-tisíc zamestnancov a ich počet sa stále zvyšuje. Možno tiež predpokladať, že aj v malých firmách a medzi živnostníkmi existujú stratové organizácie. A v dôsledku realizácie zákona o konkurze a vyrovnaní bude zrejme vyše polovica z nich, t. j. asi 200-tisíc osôb bezprostredne ohrozených. Z toho minimálne 30 percent, čiže asi 60- až 70-tisíc pracovníkov sa ocitne v stave nezamestnaných,“ uvádza dokument Priemyselná politika, ktorú spracovalo Združenie priemyselných zväzov SR (ZPZ). Koncom minulého týždňa s týmto materiálom oboznámili predstavitelia ZPZ ministra hospodárstva SR. Po dopracovaní pripomienok by ho chceli predstaviť na spoločnom rokovaní s prezidentom SR, predsedom parlamentu a predsedom vlády SR. Tento materiál v úvode poukazuje na príčiny súčasného stavu hospodárstva. K nim zaraďuje viaceré opatrenia liečby šokom po roku 1990, ale aj kroky charakterizujúce tzv. Slovenskú cestu, čiže prirýchlu privatizáciu, oneskorené a nesystémové vytváranie podmienok pre vstup zahraničného kapitálu, nedostatočné budovanie infraštruktúry a pod. To všetko sa podpísalo pod hlavné problémy priemyslu. Medzi ne patrí deficit efektívnych odbytových ciest, vysoký stupeň podkapitalizácie podnikov, nízka schopnosť konkurencieschopnosti produkcie, ale aj nepripravenosť manažmentu pracovať v náročných trhových podmienkach a extrémne nerovnomerný vývoj z hľadiska jednotlivých výrobných odborov a regiónov. To všetko sa prejavuje v nedostatočnom raste HDP, vo vysokom stupni vnútornej a vonkajšej nerovnováhy a v náraste nezamestnanosti. V prognóze jej ďalšieho vývoja do roku 2006 pri zohľadnení všetkých faktorov (demografický prírastok, neskorší odchod do dôchodku, uvoľnení pracovníci zo stratových podnikov... ) sa v pesimistickom variante pripúšťa, že nezamestnanosť v SR môže dosiahnuť až 1 mil. osôb.

Priemyselná politika okrem iného konštatuje, že proklamovaná reštrukturalizácia bánk a podnikovej sféry nepostupuje tak, aby sa dosiahli očakávané efekty. Zapojenie Konsolidačnej banky a Slovenskej konsolidačnej, a. s., ako aj zákona o konkurze a vyrovnaní do tohto procesu je síce pozitívom, ale racionálnemu fungovaniu procesu reštrukturalizácie chýbajú „jednoznačné, transparentné pravidlá“. Materiál sa snaží teda upozorniť na aktuálne otázky v hospodárstve SR pri súčasnom stave transformácie, reštrukturalizácie a zabezpečovaní smerovania EÚ a zároveň ponúknuť návrhy na ich riešenie. V súvislosti s úsilím SR o prijatie do EÚ Priemyselná politika poukazuje na potrebu predísť ekonomickým rizikám (rozdiel cenových hladín, deregulácia cien, nižšia konkurencieschopnosť...), ktoré môže pre Slovensko vstup do EÚ priniesť. Veď ako uvádza materiál: „V roku 1999 podľa údajov OECD dosahovala úroveň HDP na obyvateľa v SR (podľa parity kúpnej sily) zhruba 47 % priemeru EÚ.“ Hoci ZPZ chce spolu s MH SR do 15. februára tohto roka Priemyselnú politiku dopracovať tak, aby obsahovala aj termíny kto, čo kedy má zabezpečiť, zostáva otázne, či a do akej miery bude politická vôľa tento podnetný materiál akceptovať. Jednak preto, lebo viaceré podnety ZPZ (aj po prísľuboch kompetentných) sa dosiaľ nerealizovali. Napríklad ZPZ dosiaľ nemá svojho zástupcu v pracovnej skupine na prípravu reštrukturalizácie bankovej a podnikovej sféry. Navyše, Koncepcia strednodobého rozvoja a materiál Strednodobé priority hospodárskej politiky, ktoré minulý týždeň prerokoval vládny kabinet, sú podľa názorov viacerých odborníkov v rozpore s viacerými podnetmi v Priemyselnej politike.

Zdena Rabayová