Bushova americká jednota

„Sme spojení ideálmi, ktoré sú viac než náš pôvod“

Republikán George W. Bush v sobotu vo washingtonskom Kapitole zložil prezidentskú prísahu do rúk najvyššieho sudcu Williama Rehnquista a stal sa tak 43. prezidentom USA. Niekoľko minút pred Bushom zložil prísahu aj viceprezident Dick Cheney. Prezident prisahal, že bude svoj úrad zastávať čo najvernejšie a najlepšie a urobí všetko pre to, aby dodržiaval, ochraňoval a obhajoval Ústavu USA.

Vo svojom inauguračnom prejave sa zaviazal, že bude budovať „jednotný národ spravodlivosti a príležitosti“ a dodal, že „americká jednota a únia je serióznym dielom lídrov a občanov každej americkej generácie“. Podľa Busha nebola Amerika nikdy zjednotená iba krvou, rodom alebo pôdou. „Sme spojení ideálmi, ktoré sú viac než náš pôvod, ktoré nás vyzdvihujú nad naše záujmy a ktoré nás učia tomu, čo to je byť občanom. Každé dieťa musíme naučiť týmto zásadám. Každý občan ich musí dodržiavať. A každý imigrant, ktorý pochopí tieto ideály, robí našu krajinu americkejšou,“ vyhlásil 43. prezident USA. Zdôraznil, že „to, čo urobia obyvatelia USA, bude rovnako dôležité ako to, čo bude robiť vláda“. Bush zároveň vyzval Američanov, aby „sa stali občanmi a nie publikom - zodpovednými občanmi, ktorí budujú národ s charakterom“.

Priority USA

Nový prezident sa v prejave poďakoval aj Billovi Clintonovi za jeho službu americkému národu a svojmu volebnému rivalovi demokratovi Al Gorovi za jeho duchaplný a slušný predvolebný boj. Bush zároveň vymenoval priority svojej politiky, ktorými budú vzdelávanie a zdravotníctvo, ako aj sociálna a daňová sféra. „Spoločne pozdvihneme úroveň amerických škôl - skôr než si ignorancia a apatia vyžiadajú ešte viac mladých životov. Zároveň vykonáme reformu sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia, čím ušetríme naše deti sporov, ktorým sme schopní zabrániť. A znížime dane, aby sme tak ocenili úsilie a podnikavosť pracujúcich Američanov,“ zdôraznil Bush.

Nový americký prezident sa vo svojom inauguračnom prejave vyjadril aj k orientácii americkej zahraničnej politiky. Bush zdôraznil, že Amerika aj naďalej obhajuje mier a slobodu na celom svete. USA sa podľa vyjadrenia jej nového prezidenta budú aj ďalej angažovať vo svete a budú ochraňovať svojich spojencov. Bush sa vo svojom inauguračnom prejave nezmienil o trpkom predvolebnom boji, ktorý sprevádzal minuloročnú predvolebnú kampaň. Jeho prezidentská prísaha však definitívne uzavrela najspornejšiu prezidentskú predvolebnú kampaň v histórii USA.

Prvé rozhodnutia

Prvým krokom nového amerického prezidenta Georgea W. Busha v jeho prezidentskej funkcii je príkaz, ktorým zablokoval niektoré exekutívne nariadenia, ktoré v posledných chvíľach svojho pôsobenia vydal jeho predchodca Bill Clinton.

Tieto nariadenia sa týkajú nových regulácií programov sociálno-zdravotníckeho zabezpečenia a niektorých nových predpisov v oblasti životného prostredia. Nariadenie podpísal nový šéf administratívy Bieleho domu Andrew Card, ktorý uviedol, že toto rozhodnutie by malo zaistiť príležitosť novým, Bushom vymenovaným úradníkom, prekontrolovať každé nové alebo ešte neprerokované ustanovenia. Pre toto nariadenie nebudú zatiaľ nové smernice zapísané do federálneho registra. Tieto nariadenia však nemôžu vstúpiť do platnosti, pokiaľ sa na určitý čas neobjavia vo federálnom registri. Bush zároveň na 60 dní zastavil regulácie, ktoré síce vyšli vo federálnom registri, ale ešte nevstúpili do platnosti.

Schválení ministri

Krátko po tom, čo Bush vo washingtonskom Kapitole zložil prezidentskú prísahu, americký Senát potvrdil schválenie niektorých Bushových ministerských nominácií.

Senát urýchlil schválenie Bushových ministerských nominácií, aby tak sfunkčnil novú republikánsku administratívu. Americký Senát schválil do funkcie ministra zahraničných vecí penzionovaného generála Colina Powella, do funkcie ministra obrany bývalého šéfa Pentagónu Donalda Rumsfelda a do funkcie ministra financií penzionovaného biznismana Paula O´Neilla. Senát tiež potvrdil nomináciu Dona Evansa na post ministra obchodu, Spencera Abrahama na ministra energetiky, Ann Venemanovej na ministerku poľnohospodárstva a nomináciu Rodericka Paigea na ministra školstva.

Clinton na ceste

Bývalý americký prezident Bill Clinton sa v sobotu posledný raz rozlúčil s členmi svojej administrácie a so svojimi stúpencami na základni Andrews Air Force v blízkosti Washingtonu, odkiaľ potom spolu s rodinou odletel do New Yorku. Clintona prišla na základňu Andrews Air Force okrem niekoľkých tisícov zhromaždených ľudí vyprevadiť aj väčšina členov jeho bývalého vládneho kabinetu. Niektorí prítomní držali v rukách transparenty s nápismi „Prosím, neodchádzaj“. Clinton sa po svojom príchode do New Yorku na letisku Johna F. Kennedyho poďakoval všetkým zúčastneným za to, že prišli aj napriek studenému a nepriaznivému počasiu privítať „občana Clintona“ v jeho novom domove. Clinton zatiaľ bližšie nešpecifikoval, čo bude robiť v najbližších dňoch. Jeho poradcovia však uviedli, že plánuje hrať golf, relaxovať a starať sa o nový dom v Chapppaqua.

Prísna tlač

Svetová tlač rozsiahlo reagovala na zmenu moci vo Washingtone. Parížsky denník Libération sa v komentári pýta, či prevzatie moci bývalým guvernérom Texasu, ktorý má minimálne skúsenosti so zahraničnou politikou, nie je dôvodom na starosti. Odpoveď znie nie, aspoň zatiaľ, keďže sa Bush v otázkach zahraničnej politiky a medzinárodného obchodu vyzbrojil tímom profesionálov. Zároveň však od neho nemôže očakávať takú aktivitu, akou disponoval Bill Clinton. Milánsky denník Corriere della Sera komentoval výmenu na poste amerického prezidenta slovami, že keď pre 20 rokmi Ronald Reagan vymenil v úrade Jimmyho Cartera, hovorilo sa, že horšie to už byť nemôže. Dnes, keď odchádza Clinton, hovorí sa, že lepšie to už nebude. Môžeme len dúfať, podčiarkujú milánske noviny, že sa tieto prognózy nesplnia. Rímsky denník La Repubblica komentuje zmenu na poste hlavy USA slovami, že USA dostali nového prezidenta a Európu zachvátil strach. Žiadny iný americký prezident posledných desaťročí nenastúpil do funkcie za horších predpokladov než George W. Bush: výhrady voči nemu siahajú od pochybností voči právoplatnosti jeho zvolenia cez pochybovanie o úrovni jeho vzdelania až po priepasť, ktorá jeho vinou vznikla v americkej spoločnosti, konštatuje zasa rakúsky denník Die Presse.

(TASR/by)