Tvrdý boj o komoditu, akou je už dnes mlieko

Špecializácia a združovanie predpokladom úspechu

„Až súčasné obdobie je začiatkom transformácie mliekarenského priemyslu,“ tvrdí riaditeľ Krtíšskej mliekarne Ing. Miroslav Zahoranský. „Nebol to rok 1991, keď došlo k rozbitiu mliekarenských monopolov, ale až teraz, po desiatich rokoch.“ Podľa neho tento proces ovplyvňuje niekoľko faktorov. Ide o nástup zahraničných obchodných systémov, pričom dochádza aj k zoskupovaniu slovenských. Ďalej je to vstup zahraničného kapitálu do nášho mliekarenského priemyslu a napokon situáciu výrazne ovplyvňuje aj vlaňajší pokles výroby surového kravského mlieka. „Rok 2001 bude podľa mňa rokom boja mliekarní o dodávky mlieka,“ hovorí

riaditeľ. Momentálne vzniká združenie spracovateľov stredoslovenského regiónu, do ktorého patrí Gemerská mliekareň v Rimavskej Sobote, Krtíšska mliekareň a Krupinská mliekareň. Je to ohlas na uvedený komplex nových aspektov, ktoré majú na náš mliekarenský priemysel rozhodujúci vplyv. Združenie si vytýčilo priority, medzi ktoré patrí v tomto roku koordinácia nákupu mlieka, vytvoriť chcú spoločné marketingové oddelenie

a „tajným cieľom je vytvorenie jednotnej značky pre všetky naše výrobky, ale nevieme, či to tento rok ešte stihneme“. Každá z trojice mliekarní má špecifický výrobný program, takže „výrobkové rozloženie vytvára predpoklady na elimináciu trecích miest medzi týmito podnikmi, nebudú si konkurovať a zároveň to vytvára možnosť ďalšej úzkej špecializácie. Tento rok by mal byť aj obdobím, v ktorom začneme s koordináciou budúcich investícií”. Na otázku, či sa slovenské mliekarenstvo dokáže zmobilizovať, pretože počas vstupných rokovaní do EÚ budeme požadovať kvótu 1,2 miliardy litrov mlieka ročne, pričom produkcia je zatiaľ o štvrtinu nižšia, riaditeľ Krtíšskej mliekarne povedal, že rozhodujúci v tom budú poľnohospodári. Záleží v prvom rade na nich, ako si poradia s výrobou. Aj mliekari však tomu môžu pomôcť, lebo poľnohospodár si teraz už môže vyberať spracovateľa, ktorý ponúkne výhodnejšie podmienky. Mlieko sa tak stáva zaujímavou podnikateľskou komoditou, čo by poľnohospodárov mohlo motivovať k vyššej produkcii.

V terajšom období „prívalu zahraničných obchodných reťazcov, je táto funkcia nevyhnutná”, povedal nám Ján Husák, ktorý sa v Tatranskej mliekarni Kežmarok stal manažérom pre kľúčových zákazníkov. „Bez tejto funkcie dnes už nemôže dobre fungovať žiadna firma, ktorá chce predať stanovený objem svojej produkcie. V súčasnosti si trh vyžaduje aj špecializáciu a diverzifikáciu funkcií. O chvíľu nebudeme mať komu predávať, iba veľkým obchodným reťazcom,“ preto sa v mliekarni rozhodli pre takého manažéra. Tatranská mliekareň je na trhu lídrom vo výrobe plesnivých syrov, takže podmienky si môže diktovať už aj ona. Aj J. Husák potvrdil, že producenti vyrábajú na Slovensku málo mlieka a chýba aj v podtatranskom regióne. Podľa neho „sa začala vojna mliekarní. O vstupnú surovinu sa bijú a keď niektorý spracovateľ skrachuje, tak všetci ostatní vyletia ako supy a rozoberú si dodávateľov, poľnohospodárske družstvá”.

Majiteľ Bryndziarne v Ružomberku Peter Lajda hovorí, že podnikateľské prostredie na Slovensku „nie je len mizerné, ale je mizerné na desiatu. Podnikateľské subjekty si nectia zákony a slušné správanie, víťazí podvodník a kto chce slušne podnikať nemá šancu, alebo len veľmi ťažko prežíva”. Ako prízvukuje, on sa snaží prispieť k náprave cez politické štruktúry v parlamente a pripomína, že korupcie a klientelizmu treba zbaviť aj samotné politické strany, lebo niektorí podnikatelia im pomáhajú a následne žiadajú od nich satisfakciu.

Vladimír Turanský