Čo s 2162 akciovkami?

Cestou je novela novely

Dňa 20. decembra 2000 sme sa venovali problematike 2162 akciových spoločností (s akciami na doručiteľa), na ktoré sa vzťahuje povinnosť v zmysle novely Obchodného zákonníka a zákona o cenných papieroch z roku 1999 (zákon č. 127/1999 Z. z. a zákon č. 127/1999 Z. z.) do 31. decembra 1999 odovzdať Stredisku cenných papierov zoznam akcionárov (s uvedením názvu, sídla, identifikačného čísla, ak ide o právnickú osobu, prípadne meno, bydlisko a rodné číslo, ak ide o fyzickú osobu). Ak si túto povinnosť v stanovenom termíne nesplnili, mala ich čakať likvidácia. V určenej lehote však literu zákona nesplnili, ale nič sa nedeje - fungujú ďalej. Vláda, ktorá tento krok a zákon iniciovala, nie je dôsledná a netrvá na jeho dodržaní. Zjednodušene možno povedať, že motívom novely bolo zverejniť mená privatizátorov viacerých zaujímavých podnikov a škandalizovať tak svojich politických protivníkov. Avšak, keď vláda zistila, že akcioviek s akciami na doručiteľa, ktoré si túto povinnosť nesplnili, je veľmi veľa a ich likvidácia by mala vážne národohospodárske dôsledky, nevie problém vyriešiť.

Tento horúci zemiak si jednotlivé ministerstvá stále ako nesplnenú úlohu pohadzujú medzi sebou s tým, že porada ekonomických ministrov dňa 23. októbra 2000 uložila ministerke financií B. Schmögnerovej (presnejšie odporučila) úlohu analyzovať a navrhnúť postup ďalšieho riešenia tohto problému a spracovaný návrh predložiť v termíne do 15. novembra 2000. No nestalo sa tak. V posledných troch dňoch sme sa o problém zaujímali znovu. Ako sme sa včera dozvedeli, minulý týždeň vo štvrtok rokovali predstavitelia ministerstva financií a ministerstva spravodlivosti, aby sa dohodli na riešení, ktoré má byť známe do dvoch týždňoch, teda asi do 10. februára. Ako sa ukazuje, problém sa čoraz viac zamotáva - čím kompetentní viac rokujú, nachádzajú nové a nové podrobnosti, ktoré celú vec komplikujú. Jedným z nich je napríklad to (a na to kompetentní prišli až teraz?), že obchodné spoločnosti mali na oznámenie zoznamu akcionárov krátky čas.

Tento problém bol zrejmý už v čase prepuknutia celej záležitosti, keď vláda namiesto toho, aby spomenuté akciové spoločnosti pre porušenie zákona jednoducho a prísne žiadala potrestať, uvažovala o predĺžení termínu. Ako sa ukazuje, za týmto nezvyčajným postupom bol práve problém pochybeného zákona - najmä krátkych termínov. Problém je teda opäť v nedokonalosti právnej normy. Hoci ministerstvo spravodlivosti dnes argumentuje, že problém, ktorý novela upravuje, nepatrí do ich pôsobnosti a dáva od problému ruky preč, podľa našich informácií nepripomienkovalo návrh zákona na dostatočne odbornej úrovni. Ak by mu totiž venovalo náležitú pozornosť, napríklad na problém krátkych termínov by upozornilo už vtedy.

Problém sa teraz nevyrieši tým, že sa odloží termín preregistrácie dohodou ministrov, ako o tom uvažovala vláda. Bolo by to totiž diskriminujúce voči ostatným podnikateľským subjektom, veď ak napríklad niekto včas nesplní svoju povinnosť uloženú zákonom, teda poruší zákon, je štátna byrokracia prvá, ktoré žiada jeho penalizáciu. Okrem toho dohoda ministrov je z hľadiska legislatívy irelevantná cesta bez akýchkoľvek právnych následkov a súvislostí. To by mali predsa vedieť. Jediná správna cesta vedie cez novelu novely zákonov, a teda cez priznanie si chyby vládou M. Dzurindu. A napokon, načo bol dobrý celý ten „cirkus“ okolo tohto problému?

Katarína Šimková

Peter Višváder