Domáca turistika stále začína

Prečo stále menej Slovákov dovolenkuje doma

V rámci domáceho cestovného ruchu bolo na Slovensku v období prvého až tretieho štvrťroka 2000 ubytovaných 1,4 milióna turistov. Na celkovom počte ubytovaných sa Slováci podieľali 61 %. Je to dosť na to, aby si domáci hostia zaslúžili pozornosť podnikateľov. Počet domácich hostí v ubytovacích zariadeniach počas troch rokov (od roku 1997) sa zvýšil o 31 %, ale v poslednom období v niektorých oblastiach začal vývoj znova stagnovať. To má svoje dve príčiny. Predovšetkým v tom, že mnohé ceny, najmä v horských oblastiach, sa približujú cenám v zahraničí. Je logické, že ten, kto na to má, siahne v takejto situácii radšej za kvalitnejšími službami v zahraničí. No a potom je tu druhá skupina Slovákov, ktorí jednoducho na to prestávajú mať. Veď pokryť cenový rast z priemernej mzdy, ktorá na konci tretieho štvrťroka dosiahla podľa ŠÚ SR 11 150 Sk, sa pri zvyšujúcich životných nákladoch nedá. A dovolenka je na prvom mieste, kde si človek odrieka. Pre cestovný ruch je zlé, že len

zlomok hostí,

ktorí prichádzajú do ubytovacích zariadení, je sprostredkovaných prostredníctvom cestovných kancelárií. Tie jednoducho siahli k relatívne jednoduchšiemu artiklu - vývozu turistov. V roku 1999 cestovné kancelárie sprostredkovali služby pre 284-tisíc domácich turistov. Nie všetci z nich použili aj ubytovacie služby, pretože v uvedenom ukazovateli sú zahrnuté i služby cestných prepravcov, teda preprava turistov v rámci jednodňových zájazdov, prípadne len odvozy alebo transfery v rámci republiky. Dôvodov, prečo cestovné kancelárie majú taký nízky podiel na výkonoch ubytovacích zariadení, je veľa. Jedným z nich je nová konkurencia - internet, pomocou ktorého si cestovateľ môže

sám vybrať

z ponuky priamo v ubytovacom zariadení. Druhým z nich je aj fakt, že cestovné kancelárie len ojedinele investovali do E-commerce. Internetová forma predaja je investične i nákladovo náročná a koniec koncov je efektívna len popri rozvinutej forme stacionárneho predaja v cestovných agentúrach (u predajcov). A tá rozvinutá nie je a navyše má obmedzené zdroje rastu. Nielenže sa zvyšuje počet obyvateľov, ktorí majú záujem o nižšie cenové hladiny ubytovania, ale rastú aj náklady na predaj, teda sprostredkovanie služieb pre domácich turistov. Ceny ubytovania sa však pohybujú už od 200 korún za lôžko, ubytovanie nižšej kvality za nižšiu ceny v ponukách mnohých cestovných kancelárií chýba. V minulosti väčšina z nás bola zvyknutá na vyšší štandard za nižšiu cenu, čo dnes nie je možné, pretože ekonomika jednoducho má svoje zákonitosti.

Domáci cestovný ruch napriek svojmu významu pre revitalizáciu človeka prestal byť sociálne ladený a hospodárska politika štátu od tohto rozmeru abstrahuje. Klientovi nezostáva nič iné, len sa nenechať frustrovať z cien, ktoré zodpovedajú väčšiemu štandardu a hľadať si možnosti, ktoré zodpovedajú jeho vreckám. A tak cestovné kancelárie, ktoré sa chcú umiestniť so svojím domácim produktom na trhu, by mali nielen zreálniť svoju ponuku a priblížiť ju ekonomickým možnostiam menej solventného obyvateľstva, ktoré netrávi svoju dovolenku v zahraničí, ale aj

zvýšiť kvalitu

svojich služieb, predovšetkým v oblasti dosiaľ právne nepodchytenej cestovnej zmluvy. Cestovná kancelária má pred sebou aj keď menej solventného, predsa len vysoko náročného domáceho klienta. Podceňovanie tejto skutočnosti je dôvodom, prečo si klient radšej overí správnosť katalógovej ponuky priamo v ubytovacom zariadení a služby čerpá radšej priamo bez sprostredkovateľa.

Rudolfa Vallová