|
|||||||||||||||||
Streda 24.Januára 2001 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Horúce problémy horúcej vodyGeoterm sa transformuje, aby získal potrebné zdroje Keď začiatkom roku 1996 pripravilo združenie právnických osôb založenie neziskovej organizácie Geoterm Košice, vytýčilo si za cieľ zabezpečiť ďalší potrebný prieskum východného Slovenska bohatého na ložiská geotermálnych vôd. Predchádzajúce aktivity hydrogeológov totiž zistili, že v priestore okolo obcí Svinica, Ďurkov a Bidovce neďaleko Košíc v priaznivej hĺbke do 3000 metrov pod Slanskými vrchmi sa nachádzajú bohaté zdroje geotermálnych vôd s teplotou 130 až 150 stupňov Celzia a ich využitie by ušetrilo okolie od súčasne dostupných energetických zdrojov. Prezident Slovenskej geotermálnej asociácie generálny riaditeľ Slovgeotermu Otto Halás už vtedy označil projekt na získanie tejto podzemnej energie za jeden z najlepších nielen u nás, ale aj v európskych pomeroch. K vtedajším zakladajúcim členom združenia, ktoré tvorili SPP, Slovgeoterm, Bratislava, francúzska inžinierska spoločnosť C.F.G Orléans a mesto Košice sa neskôr pridala aj ďalšia francúzska Dalkia a medzinárodná ABB Slovakia, aby pripravili predovšetkým geologicko-technické a následne aj finančno-ekonomické podmienky na založenie spoločnosti, ktorá by podnikateľsky využívala geotermálny zdroj. Odvtedy vyvŕtali tri prieskumné vrty, ktoré nielenže potvrdili, ale aj prevýšili očakávania, pretože maximálna výdatnosť jedného vrtu prekročila 100 litrov za sekundu so 130 stupňov Celzia horúcou vodou, pričom prevádzkové množstvo čerpanej vody sa bude pohybovať na hranici 60 litrov. Keďže združenie už naplnilo svoje geologicko-technické poslanie, vstúpilo do ďalšej jeho etapy a začalo rokovať s finančnými inštitúciami, ktoré prejavili záujem o projekt. Medzi zainteresovanými sú predovšetkým Svetová banka, EBOR a jedna helsinská banka. Na získanie ďalších prostriedkov sa však musí zmeniť právne postavenie Geotermu, preto sa v najbližšom čase transformuje na akciovú spoločnosť, aby sa stal právnym subjektom a vhodným partnerom finančných inštitúcií na získanie ďalších investícií. Celkové náklady na dokončenie diela si vyžadujú okolo 60 mil. USD (asi 2,4 mld. Sk), z čoho už investovali v rámci prípravných prác asi 300 mil. Sk (financoval ich SPP z technického rozvoja a bude jeho kapitálom v novej spoločnosti). Základné imanie akciovej spoločnosti bude 301 mil. Sk a jej akcionármi sa stanú SPP, Slovgeoterm a mesto Košice. Vývoj má tri etapy: založenie spoločnosti (v priebehu prvého štvrťroku 2001), získanie ďalších investorov a napokon v rámci koncepcie Košíc vytvorenie jednej mestskej teplárenskej spoločnosti z tamojšej TEKO (tepláreň) po jej transformácii, TEHO (tepelné hospodárstvo) so sekundárnymi rozvodmi, z Geotermu a zo spaľovne. Finančná skladba projektu je nasledujúca: 25 % základné imanie, 30 % granty z ISPA, GEF (Globálny environmentálny fond pri Svetovej banke), ďalej z dánskych i francúzskych fondov životného prostredia a zvyšok majú tvoriť ekologické dlhodobé pôžičky s pomerne nízkymi úrokmi. V tomto prípade nová akciová spoločnosť chce požiadať o vládnu garanciu úverov, pretože exploatácia geotermálneho zdroja prinesie významný úžitok pre región, a túto aktivitu kabinet M. Dzurindu na výjazdovom rokovaní v Košickom kraji na sklonku roku 2000 označil za jednu z troch hlavných priorít kraja. Rada mesta vstup do akciovej spoločnosti odporučila, na ťahu sú teraz poslanci mestského zastupiteľstva, aby tento krok vo februári schválili. SPP už takisto robí kroky na rezortnom ministerstve o povolenie výnimky zo zákona ako štátny podnik na vstup do spoločnosti, a tento počin pre Slovgeoterm už odobrilo valné zhromaždenie. Predpokladaný termín podoby poloprevádzky je koniec roku 2004. Ďalší rok by už bol rokom nielen systematickej dodávky tepla pre Košice s výkonom 100 MW, ale aj výrobou elektrickej energie. Odpadové teplo by sa využívalo okrem rekreačných účelov aj na vykurovanie skleníkov. Návratnosť investícií bude závisieť od pomerov medzi grantmi a pôžičkami, ale ak by niekto zložil už spomínaný kapitál vcelku za 2,4 mld. Sk potrebný na dokončenie diela, do päť rokov by ho mal splatený. Ladislav Kulik |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |