Reforma dávkového systému

Podmienky nároku a výška dávok n Funkcie štátu

Cieľom reformy je dosiahnutie stavu, v ktorom sa na základe poistno-matematických metód vymodeluje vzájomný vzťah disponibilných zdrojov a výdavkov vyplývajúcich z hmotnoprávnej úpravy v nadväznosti na garancie ústavných práv občanov. Má sa vytvoriť viaczložkový príjem poberateľa dávok, v rámci ktorého bude iba jedna zo zložiek viazaná na priebežné financovanie a ostatné zložky budú postavené na báze kapitalizácie.

Zmeny

Z toho dôvodu rozpracované základné zmeny musia smerovať:

k úprave dôchodkového veku zhodne pre mužov i ženy v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania medzi pohlaviami,

k motivácii zvyšovaniu nárokov pri nepoberaní dávok,

k zavedeniu inštitútu predčasného dôchodku, výška ktorého bude zohľadňovať jeho skoršie poberanie,

k zavedeniu zásady dôchodok alebo mzda,

k odstráneniu všetkých preferencií zo systému (profesijných, podľa pohlavia, politických),

k prehodnoteniu rozsahu a opodstatnenosti náhradných dôb, pričom musí platiť zásada, že o náhradnú dobu ide iba vtedy, ak je za ňu zaplatené poistné (s možnosťou doplatenia poistného za niektoré náhradné doby),

k ustanoveniu novej konštrukcii dávok,

k doriešeniu vzťahov a väzieb medzi štátnou službou, verejnou službou, zamestnaním, samostatne zárobkovo činnými osobami vrátane prechodov medzi jednotlivými systémami pri vykonávaní pracovnej činnosti,

k zapracovaniu podmienok, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním práv zakotvených v podmienkach pre vstup do Európskej únie,

k dopracovaniu vzťahu invalidných dôchodkov k práci príjemcu dávok,

k systémovému vyriešeniu vzťahu ošetrujúceho a posudkového lekára, k riešeniu zefektívnenia posudkovej činnosti vrátane otázok týkajúcich sa správneho konania a súdnej praxe.

Funkcie štátu

V systéme sociálneho poistenia sa zmení aj úloha štátu. Štát bude plniť tieto funkcie:

reglementačnú - bude vystupovať ako tvorca legislatívy,

participačnú - bude platiteľom poistného do sociálneho poistenia za svojich zamestnancov a za osoby, ktorých náhradné doby v sociálnom poistení zohľadní (napr. vojaci základnej služby, študenti atď.).

Štát musí do systému prispievať tak ako iné subjekty, pričom zákonom musí byť ustanovené a nemenné, že platby nemôže ľubovoľne upravovať (znižovať). Základným princípom musí byť rovnosť pred zákonom. Štát bude vstupovať do systému sociálneho poistenia na strane výdavkovej ako jeden zo spoluspravovateľov systému, napr. v prípade valorizácie z dôvodu rastu životných nákladov.

tvorcu pravidiel riskmanažmentu v podmienkach investovania finančných prostriedkov sociálneho poistenia,

garanta solventnosti povinných častí systému sociálneho poistenia,

platiteľa nesystémových dávok (napr. dôchodok manželky, sociálny dôchodok),

kontrolóra dodržiavania právnych predpisov a postupov pri vykonávaní v subjektoch pôsobiacich v sociálnom poistení.

Štát musí mať vytvorený dostatočný priestor a kvalifikované informácie na zladenie vzniku prípadných rizík solventnosti systémov tak, aby mal priestor na ich riešenie prostredníctvom legislatívy, resp. formou návratnej finančnej výpomoci. Súčasťou kontrolného nezávislého systému štátneho dozoru bude poistno-matematický audit, účtovný audit a informačný audit, prostredníctvom ktorých bude môcť štát vstupovať do systému.