Kubu netreba pranierovať

Osud českých politikov na ostrove je neistý

Podľa ministerstva zahraničných vecí ČR poslanec Ivan Pilip a bývalý člen Federálneho zhromaždenia Jan Bubeník môžu byť držaný na Kube vo väzbe až pol roka a nie je vôbec isté, čo bude ďalej nasledovať. Ak budú postavení pred súd, môže im hroziť až desaťročné väzenie. Každý z nich je v cele dvakrát tri metre, kde je voľne stojaci záchod a voda tečie len 20 minút denne a spolu s ďalšími tromi väznenými sú nútení čakať na svoj neistý osud. Prokurátor ich obviňuje z akcií proti bezpečnosti štátu s cieľom vyvolania povstania. Podľa manželky Pilipa, ktorej spolu s bratom Bubeníka bolo umožnené navštíviť na tri hodiny zadržaných, majú dostatok jedla a zaistené prípadné lekárske ošetrenie.

Česká diplomacia vyvinula veľké úsilie, aby krajiny EÚ i USA robili príslušné tlaky na Kubu, aby zadržaných politikov prepustili. Zatknutie odsúdil nemecký minister zahraničia Joschka Fischer, predsedníčka Európskeho parlamentu Nicole Fontainová a americké ministerstvo zahraničných vecí. Solidaritu vyjadril aj summit hláv štátov V4- prezidenti Maďarska, Poľska a SR. Osobitná pozornosť bola venovaná ochote slovenskej diplomacie pomôcť pri riešení tohto konfliktu, čo potvrdil aj minister Eduard Kukan. Za výhodné sa považuje, že Bratislava na rozdiel od Prahy udržuje s Havanou dobré vzťahy, dané najmä ekonomickými záujmami a spoluprácou nielen v oblasti hospodárstva, ale aj školstva a kultúry. Kuba bola od roku 1959 najväčším obchodným partnerom Československa, avšak v súčasnosti, pokiaľ ide o ČR, je v hlbokom poklese a obrat vlani dosiahol iba 230 miliónov Kč. Najpálčivejší je však kubánsky dlh, ktorý Havana v roku 1996 uznala a podpísala novú obchodnú dohodu, aj keď ju nespláca. K prudkému zhoršeniu prišlo v minulom roku, keď ČR spolu s Poľskom presadili v OSN rezolúciu, kritizujúcu porušenie ľudských práv Castrovým režimom.

Rozporuplná je však aj reakcia politikov a verejnosti na celý prípad. Pokus skupiny poslancov intervenovať priamo v Havane odsúdila ODS ako legalizáciu kubánskeho bábkového parlamentu. Osobitnú úlohu pritom hrajú komunistickí poslanci, ktorí síce ponúkajú pomoc, ale súčasne odmietajú odsudzovanie Kuby. Líder KSČM Grebeníček obvinil zadržaných, že sa zo zištných dôvodov dopustili porušenia zákona a že o celej akcii vedel aj Václav Havel. Na verejnosti sa ozývajú hlasy, že Pilip si zavinil zatknutie sám, pretože v rovnakom čase mal byť prítomný na mimoriadnom zasadnutí parlamentu, ktorý riešil televíznu krízu. Jeho kritici pripomínajú, že patril medzi hlavných strojcov tzv. sarajevského atentátu, ktorý viedol k pádu Klausovej vlády v roku 1997 a že nejde o vierohodného politika. Osobitnú úlohu zohráva Waltr Komárek, ktorý v rokoch 1964 až 1967 pôsobil ako poradca Castrovej vlády a ponúkol sa ako vyjednávač do Havany. Podľa neho treba brať na vedomie, že okrem dvesto disidentov žije na Kube vyše jedenásť miliónov ľudí. Cestu k vyslobodeniu zadržaných nevidí vo verejnom pranierovaní Kuby, ktorá je na to zvyknutá a žije desiatky rokov v stave permanentnej mobilizácie. Je to na širšiu debatu s Kubou, smerujúcou k zlepšeniu vzájomných diplomatických a hospodárskych vzťahov. To by malo byť východiskom na riešenie súčasnej krízy.

Richard Seemann

Praha