Koaličné „spolužitie“:neplniť program inej strany

Spory o pôdu nielen na vrub SDĽ či SMK

Minister pôdohospodárstva P. Koncoš sa pustil do protiofenzívy. V týchto dňoch si verejnosť vypočula, že ešte vlani vyzval židovskú náboženskú obec, aby sa dedičia obetí holokaustu prihlásili o svoju časť pôdy, ktorej vlastníci nie sú doteraz známi. Nie je síce jasné, koľko jej patrilo obetiam, ale problémom by sa mala zaoberať aj zmiešaná komisia židovskej obce a vlády. To dokazuje, že SMK žiada previesť na obce pôdu, ktorá patrí niekomu inému a identifikácia nie je dokončená. Dedičom hrozí, že môžu byť poškodení. V tejto vypätej situácii rezortný šéf, podporovaný svojou SDĽ, nestráca humor a pýta sa - prečo by mala SDĽ obetovať svojho najpopulárnejšieho ministra? Problém sa podľa agrárnej samosprávy týka asi 400-tisíc ha pôd neznámych vlastníkov, pričom tretina je na juhu republiky. Združenie miest a obcí Slovenska je v tomto prípade značne zdržanlivé. Ako upozorňuje P. Koncoš v stanovisku zaslanom našej redakcii, „jednotlivé parcely majú v súčasnosti aj niekoľko desiatok vlastníkov, pričom v ich evidencii a identifikácii

vládne marazmus, ktorý treba odstrániť v prvom rade registrami obnovenej evidencie pozemkov”. Upozornil nás na prípad obce Kútniky v okrese Dunajská Streda. „Tamojší občania ma informovali, že pri priznávaní dane z nehnuteľností zistili, že vyše 98 ha pôdy, ktorú mali prenajatú od Slovenského pozemkového fondu a riadne ju obrábali, protiprávne prešlo do vlastníctva obce, a tá ju predala súkromnej spoločnosti...”

Príčina konfliktu však nie je ani tak v SDĽ či SMK, ale primárne v tom, ako bolo zostavené programové vyhlásenie vlády. Veta, že vláda bude iniciovať prevod tejto pôdy na obce je síce jednoznačná, ale... V uvedenom odseku sú totiž aj iné, ktoré hovoria o tom, že kabinet „bude hľadať také formy konsolidácie (vlastníckych pomerov v poľnohospodárstve), ktoré nepoškodia záujmy reštituentov...”. Obe myšlienky sú zjavne

v protiklade.

Problém pôdy však odhalil aj niečo iné. Členov vlády totiž ani veľmi netrápi, že nedokážu alebo dokonca nemajú záujem plniť rozhodnutia, alebo odporúčania koaličnej vlády a jej orgánov. A takýmto rozhodnutím je aj programové vyhlásenie vlády. Nedávno napríklad ministerka financií uviedla, že ona (a tak sa správajú aj ďalší), nemôže splniť niektoré úlohy, ktoré sú v rozpore s tým, ako chce riadiť svoj rezort. Jej argumenty boli logické. Ani vláda ako celok neplní svoje vlastné rozhodnutia, lebo vlani prijala aj také dokumenty, ktoré nie sú obsahom kompatibilné, hoci navonok na seba nadväzujú. Tento stav vládnutia bez náležitého zvládnutia svojich vlastných rozhodnutí spôsobuje skutočnosť, ktorú vlani jeden člen kabinetu jasne definoval slovami -

„predsa

nebudem plniť

program inej politickej strany“! (Vláda SR v dokumente o pôdnej politike SR tvrdí, že „pôda SR je národným bohatstvom a dedičstvom budúcich generácií. Vlastnícke vzťahy k pôde SR sú nedotknuteľné. Vlastník alebo užívateľ je však povinný rešpektovať zákonné a iné opatrenia na ochranu pôdy a všetkých zložiek životného prostredia“. Zákonné normy o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu o. i. hovoria aj o tom, že majetková ujma je podľa príčinných súvislostí hradená subjektom, ktorý ujmu vyvolal a je určená subjektu hospodáriacemu na poľnohospodárskom pôdnom fonde.) Ak by sa vládne a parlamentné uznesenia nesplnili, nie je vylúčené, že štát sa môže dostať do veľkých ťažkostí s množstvom súdnych sporov s dedičmi, ktorí si ešte len budú uplatňovať nárok na pôdu. Takže v spore nejde ani tak o plnenie vládneho programu a zákonov, ale o realizáciu

straníckych cieľov,

zakotvených v programe vlády.

K pracovnému návrhu dohody o prevode pôdy neidentifikovaných vlastníkov síce skupina expertov vládnych strán na rokovaní s premiérom v pondelok dospela, ale „nepoviem vám, na čom sme sa dohodli“, informoval M. Dzurinda. Odôvodnil to snahou o stabilitu koalície a prijatie konsenzu v tejto otázke. „Krehkou dohodou“ sa majú vo štvrtok zaoberať predsedovia koaličných strán. V ďalších dňoch by mali návrh prerokovať stranícke orgány vládnych subjektov, aby riešenie bolo pripravené do začiatku 45. schôdze Národnej rady SR. Koalícia (bez SMK) na čele s premiérom vstupovala do sporu medzi SDĽ a SMK a priori so zámerom dosiahnuť kompromis. Jeho prijímanie je neraz

umením politiky,

ide len o to, kto ustúpi viac. Môže sa dosiahnuť veľkorysosťou alebo vynútením. Len tak mi prišlo na um, že do SMK sa integrovalo aj bývalé politické hnutie Együtelés - Spolužitie...

Vladimír Turanský