Bez ochrany to nepôjde

Komentuje Andrej Pokojný

Výsledky posledného marketingového roka prinútili cukrovarnícke spoločnosti znižovať plánovanú produkciu. Napriek množstvu aktivít sa nepodarilo zastaviť pád jeho predaja cukru na vnútornom trhu. Za posledných desať rokov klesol jeho predaj o 100-tisíc ton a za posledné tri hospodárske roky o 46-tisíc s trvalo zostupnou tendenciou.

Tento rok začínalo Slovensko so zásobami vo výške 163-tisíc ton s očakávaním, že do začiatku kampane zostane na skladoch viac ako 40-tisíc ton cukru. Vyrábať ho ako nepotrebný, s naivnou predstavou, že sa „niečo urobí“, znamenalo by začiatok krachu cukrovarníckych spoločností. To viedlo napokon k vlaňajšiemu zníženiu kontraktácie plôch cukrovej repy na 33 500 hektárov a k dočasnému alebo možno trvalému zastaveniu výroby cukru v Sládkovičove a Šuranoch. Nízka úroda cukrovej repy spôsobila nedostatočné využitie spracovateľských kapacít cukrovarov a zvýšenie výrobných nákladov. Okrem slabého využitia spracovateľských kapacít, keď priemerná dĺžka kampane trvala namiesto optimálnych 90 dní iba 60, na zvýšenie spracovateľských nákladov negatívne vplývalo aj zvýšenie cien palív, energie a pohonných látok. Zastaviť negatívny vývoj sa dá dosiahnuť iba stabilizáciou domáceho trhu s cukrom a stabilizáciou produkcie cukrovej repy, čo sa, prirodzene, premietne do rastu realizačných cien oboch komodít.

Nedostatok cukru na vnútornom trhu však nehrozí, pretože cukrovarom zostalo na skladoch začiatkom

vlaňajšej kampane 32 000 ton cukru z minulého roka. Zreálnenie jeho cien sa dá dosiahnuť iba v prípade, že sa konečne začne s dôslednou ochranou vnútorného trhu. O tom, či sa tak stane, malo by sa rozhodnúť už v najbližších dňoch. V opačnom prípade nedosiahneme stabilizáciu situácie na trhu a slovenskému cukrovarníctvu a repárstvu hrozí stav núdze, ba možno až ohrozenia, ktoré sa nemusí dobre skončiť. Čo by nasledovalo? Slovensko by zaplavil cukor z dovozu. Podobná situácia sa už v niektorých európskych štátoch stala. Cena zahraničného cukru by u nás totiž nebola nižšia, nabalili by sa obchodníci, priekupníci... Naši cukrovarníci sú pozorní, sledujú vývoj v Európe i vo svete, upozorňujú a snažia sa reagovať. Nie štáty EÚ, ale dokonca len Poľsko či Česká republika by slovenský trh s cukrom „zhltli“ ako malinu.