|
|||||||||||||||||
Štvrtok 25.Januára 2001 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prísť o bryndzu? To vari nie!Prekvapujúce ohrozenie slovenskej špeciality Zahraničie pre nás v spracúvaní ovčieho mlieka a vo výrobe bryndze nepredstavuje konkurenciu, uviedol pre Hospodársky denník majiteľ Ružomberskej bryndziarne Peter Lajda, ktorá ročne vyprodukuje 300 až 400 ton tejto našej tradičnej požívatiny. Európska únia má vyšpecifikované ako treba vyrábať, pričom u nás tieto metódy nie sú kompatibilne legislatívne upravené. Používame spôsoby ako pred 50 - 60 rokmi. Vieme zabezpečiť výrobu z nepasterizovaného mlieka, aby bola bryndza neškodlivá, ale musíme o tom presvedčiť komisárov EÚ, aby to akceptovali. Ako nám ďalej povedal, v súčasnosti rokujú naši veterinári s EÚ, aby dala súhlas na spracovanie ovčieho mlieka s cieľom výroby bryndze alebo kyslých syrov bez pasterizácie. To znamená, že mlieko by zostalo živé a všetky baktérie by sa zničili kysnutím. Keď sa zachová hygiena pri jeho spracovaní a balení, tak by to EÚ mala akceptovať. Chceme to hlavne preto, že by nebolo správne stiahnuť stáda oviec z lúk a pasienkov a dať ich do majerov. To by sa už nepásli, ale kŕmili, čím by sa zmenila tradičná chuť bryndze, a tomu chceme zabrániť. P. Lajda hovorí, že ovčiarstvu chýba výraznejšia vecná podpora zo strany štátu, hoci deklaratívne sa to tvrdí. Ako potenciálny artikel exportu je bryndza veľmi dobrá, v Európe sa z ovčieho mlieka vyrába okrem Slovenska len v Poľsku a Rumunsku. Ani rozloha vhodnej pôdy na ovčiarstvo nie je u nás limitujúca pre jeho rozvoj. Kedysi sme na Slovensku chovali až 1,2 milióna kusov oviec a príroda to bez problémov uniesla. Následný pád nášho ovčiarstva pripisuje P. Lajda problémom s vlnou, ktorej odbyt sa znížil. Začala sa totiž dovážať lacná a kvalitná z Austrálie. Ešte za bývalého režimu bola bryndza lacná, lebo existovali vysoké subvencie štátu. Dnes sú ľudia z jej trhovej ceny zmätení, lebo kedysi bol kilogram po dvadsať korún a dnes stojí mnohonásobne viac. Počas rokovania s EÚ bude Slovensko požadovať stanovenie národnej kvóty 270-tisíc kusov bahníc. Tento počet vychádza z vývoja počtov oviec za posledné roky, pričom v roku 1989 sme mali ešte 621-tisíc kusov oviec, z toho bahníc 357-tisíc. Chov je podporovaný národným dotačným systémom, ktorý má zabezpečiť zvyšovanie stavov zvierat najmä v horských a podhorských oblastiach. Naši negociátori budú tiež požadovať, podľa nariadenia rady č. 2467/1998 o spoločnej organizácii trhu s ovčím a kozím mäsom v časti špeciálne prémie, prémiu na 230-tisíc bahníc chovaných v znevýhodnených oblastiach. Zdá sa, že vlani nastal pozitívny obrat vo vývoji stavov oviec na Slovensku, ktoré sa mierne zvýšili. Vladimír Turanský Graf Vývoj počtu oviec a bahníc (tis. ks) Ovce spolu Bahnice 1995 427,8 295,9 1996 418,8 283,6 1997 417,3 279,8 1998 326,2 192,5 1999 340,3 208,1 2000 358,0+ 209,2+ +odhad Zdroj: MP SR Graf: Hd |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |