Ako vyrobiť mäso lacnejšie

Výsledok výskumu potvrdzuje nové možnosti

Efektívnosť z hľadiska výživy a ekonomiky potvrdili najnovšie výsledky praktického overovania možností využívania domácich bielkovinových zdrojov v krmovinárskom priemysle. Dospel k nim Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (UKSUP). Na pokuse s kŕmnymi zmesami pre predvýkrm a výkrm ošípaných ÚKSUP dokázal, že je možné využívať aj vyššie podiely domácich repkových výliskov na úkor dovážanej sóje a čiastočne aj kŕmneho obilia. Okolo astronomickej hranice 15-tisíc Sk za tonu, oscilujú ceny sójových extrahovaných šrotov, zatiaľ čo repkové a slnečnicové šroty a výlisky domácej výroby sa predávajú v rozpätí zhruba od 3300 do 4700 Sk za tonu, podľa toho o aký produkt ide. Aj keď mechanické cenové porovnávanie týchto komponentov je do určitej miery skresľujúce, prepočty expertov potvrdzujú možné úspory nákladov na prípravu krmív, a tým aj celkové zlacňovanie živočíšnej produkcie. V pokuse UKSUP overil vplyv vyššieho i nižšieho podielu repkových výliskov v kompletných kŕmnych zmesiach pre predvýkrm a výkrm ošípaných a porovnal ich so zmesami, v ktorých predstavovala hlavnú bielkovinovú surovinu sója. Najlepšie parametre úžitkovosti sa dosiahli v skupine zvierat, kde sa pri použití enzymatických preparátov zapracovalo do krmív 6 % výliskov v predvýkrme a 10 % vo výkrme. V prípade vyššieho podielu domácich bielkovinových zdrojov (8 % v predvýkrme a 15 % vo výkrme) sa v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá používala kŕmne zmesi so sójovým extrahovaným šrotom, síce dosiahla mierne nižšia úžitkovosť, ale priaznivejšia bola spotreba krmiva na kilogram prírastku živej hmotnosti i náklady na použité krmivá. Domáce zdroje surovín je výhodné používať v kombinácii s enzýmami, pričom podmienkou ich aplikácie sú vhodné receptúry krmív. Pokusy vo výkrme ošípaných znova potvrdzujú názor viacerých odborníkov, že pri zachovaní a prísnom dodržiavaní zákonitostí je možné vyrábať bravčové mäso efektívnejšie.

Stanislav Nemec

Graf:

Spotreba mäsa a mäsových výrobkov (kg/obyvateľ/rok)

1990 84,0

1991 77,2

1992 69,3

1993 64,9

1994 63,9

1995 63,7

1996 65,0

1997 66,1

1998 65,9

1999 64,8

Zdroj: ŠÚ SR

Graf: Hd