Šialení géniovia

Mnoho významných svetových vedcov a vynálezcov boli páni preukázateľne dosť výstrední. O mnohých z nich sa tvrdilo, že sú geniálni, ale tak trochu blázniví. Môže byť genialita a výstrednosť či priamo genialita a šialenosť dve strany jednej mince?

Predstavte si výstredného génia v podzemnom laboratóriu, ako mieša podozrivo vyzerajúce chemikálie. Pri zlom osvetlení nazerá do hrubej knihy a precízne postupuje podľa návodu. Jeho aparatúra je vytvorená zo starých fliaš, drôtov a podobného materiálu. Z mnohých fľaštičiek označených nálepkami „jed“ berie z police jednu a sype jej obsah do podivného prístroja. Nie je to šialený vedec, ktorý chce zničiť svet. Tak začínal vo svojom michiganskom domove mladý Thomas Alva Edison. Svetový vynálezca, ktorého meno je nerozlučne späté s elektrickou žiarovkou, fonografom a prvou elektrárňou na svete. Popri tom sa zaoberal utkvelou myšlienkou, že ľudská reč môže vyrábať energiu a mnoho času venoval vymýšľaniu prístroja na tento účel. Dokonca veril, že takýto prístroj zostrojil.

Edison je iba jedným z mnohých príkladov vedcov a vynálezcov, ktorých objavy podstatne zmenili kvalitu života ľudí, ale oni sami žili pustovnícky, boli nekomunikatívni a veľmi výstrední. História vedy ponúka takých príkladov mnoho.

Brilantný fyzik a chemik osemnásteho storočia Henry Cavendish bol výnimočný samotár a veľmi nesmelý. Iní naopak boli veľmi extrovertné typy šokujúce okolie - napríklad inžinier Isambard K. Brunel, konštruktér prvého parníka, ktorý preplával Atlantik.

Mnoho z nich urobilo najvýznamnejšie vedecké objavy, a pritom verili na povery a cenili si mylné a nezmyselné teórie rovnako ako svoje skutočné objavy. Benjamin Franklin objavil, že blesk je elektrický výboj, a ešte pred Divišom v roku 1750 skonštruoval bleskozvod a zaviedol označenie kladná a záporná elektrina. S presvedčením propagoval a za rovnako dôležitý vynález považoval tzv. vzdušné kúpele, ktoré liečia všetky neduhy.

S menom Isaaca Newtona, anglického matematika, fyzika, astronóma a filozofa a jedného z najvýznamnejších prírodovedcov všetkých čias, si každý pravdepodobne vybaví gravitačný zákon a zákony pohybové, ktoré sú základom pozemskej i nebeskej mechaniky. Niekto si možno spomenie, že bol aj duchovným otcom hydrodynamiky. Iba málokto však vie, že za rovnako dôležité považoval svoje bádanie a pokusy v odbore alchýmie. Aj on sa snažil obecné kovy premeniť na zlato, a táto myšlienka ho nikdy neopustila.

Herbert Spencez, autor knihy o evolúcii, ktorý razil heslo, že prežiť môžu iba najsilnejší (prevzal ho Charles Darwin), nosil zamatové klapky na uši a špeciálnu, veľmi výstrednú kombinézu, ktorú si sám ušil, aby sa vraj mohol na prácu sústrediť.

Chemik Robert Burns Woodward, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1965, pre svoje objavy v oblasti molekulárnej chémie celkom prepadol modrej farbe. Ani jediný kúsok odevu vrátane bielizne a ponožiek nesmel byť zafarbený inak. To platí aj o topánkach, kufríkoch a ďalších doplnkoch.

Dvaja vynálezcovia v histórii sa vyznačovali celkom zvláštnymi drevenými klobúkmi. Bol to Peter Griess, vynálezca syntetických farieb a William Murdoch, vynálezca plynového osvetlenia.

Podľa Petra Morrisa z londýnskeho Vedeckého múzea, to nie sú výnimočné a už vôbec nie ojedinelé prípady. Tvrdí, že 99 percent významných vedcov je viac či menej veľmi excentrických.

David Weeks, lekár z Kráľovskej edinburskej nemocnice, študoval excentrikov viac ako desať rokov. Aj on je presvedčený, že najviac výstredných až bláznivých ľudí je medzi vedcami v odbore prírodných vied. Existuje pre to dobrý dôvod. Skutočne veľkí vedci bývali vlastne dobrodruhovia, ktorí vo svojom období museli bojovať proti ustáleným ortodoxným názorom a presvedčeniam. Veľmi často boli terčom posmechu. Svet ich videl ako bláznov a vizionárov. Výstrednosť je v mnohých prípadoch totožná z originalitou. Najväčší vedci a vynálezcovia mávali fantastické vízie toho, čo je v ich odbore možné. Boli to nekonformné vízie nekonformných jednotlivcov. Iba takí mohli pohnúť svetom.

Výstrednosť vedcov dnes v porovnaní so spomínanými príkladmi z histórie výrazne ubúda. Situácia je celkom iná. Pracuje sa v tímoch, osobnosť je svojím spôsobom v úzadí. Pôsobí i výchova a tlak spoločnosti. Dnešní vedci môžu byť excentrickí so svojom odbore, v tvrdeniach, objavoch a záveroch. S takmer stopercentnou istotou sa dá povedať, že sa nevrhajú do ulíc s drevenými klobúkmi ako ich predchodcovia, ani nevydávajú jačavé zvuky, aby sa im kolegovia vyhli. Nič iné im nezostáva. Na rozdiel od tolerantnej viktoriánskej doby by dnes celkom určite skončili v nemocničnom zariadení. Výstrednosť či dokonca šialenosť ako druhá strana mince zvanej genialita sa dnes neuznáva.

(mb)