Plnil si iba povinnosti

Len pár minút pred desiatou hodinou večer zaujal úvodnú pózu svojho krátkeho programu. Bol rád, že zmobilizoval všetky sily a prekonal bolesť, ktorá ho kvári už pár dní. S úvodnými tónmi hudby akoby zabudol, čo si ešte pred pár hodinami vytrpel. Jeho ladnosť na ľade, ako aj vydarené skoky či kombinácia trojitého tulupa so salchovom, chytila za srdce takmer všetkých. Alexander Abt dojazdil dvaapolminútovú jazdu bez najmenšej chybičky. Keď skončil posledný prvok jazdy, z tváre mu zmizol bezproblémový výraz. „Vydýchol som si a bol som rád, že to mám za sebou. Snažil som sa odviesť svoju prácu bezchybne. Som rád, že mi to vyšlo,“ povedal po súťaži Alexander Abt. Za perfektný výkon dostal tretie najvyššie ocenenie. „Myslím si, že ho rozhodcovia obrali. Skočil čistú kombináciu, ani jeden skok nepokazil a mal pekné krokové variácie, pričom Jagudin pri pokuse o štvoritý skok spadol a kombináciu neurobil,“ vyjadril sa bývalý reprezentačný tréner SR Jozef Žídek. Lenže 24-ročný Moskovčan má na medzinárodnej scéne smolu. Akoby ho rozhodcovia nemali príliš v láske. Ktovie prečo, lebo aj vlani na európskom šampionáte vo Viedni, ako aj následne na MS v Nice sa prezentoval veľmi dobrým výkonom. „Nezaujímam sa o to. Pre mňa je najdôležitejšie, aby som prácu odviedol čo najlepšie. O to sa snažím aj v Bratislave.“ Abt sa na medzinárodnej scéne predstavil po prvý raz v roku 1994 na MS juniorov (8.). Potom nastalo u neho smolné obdobie, zranil si koleno, následne si rozrezal vlastnou korčuľou sval na pravej nohe a až v roku 1998 sa kvalifikoval na ME, kde získal zatiaľ jedinú medailu - bronz. Vlani vo Viedni skončil štvrtý, na MS šiesty. Zatiaľ vždy sa niesol v tieni niektorého väčšieho favorita z rodnej krajiny. Možno mu chýba lepšie diplomatické zázemie, a preto dosahuje slabšie ocenenia, než jeho slávnejší krajania - Pľušenko, Jagudin (predtým Kulik, Urmanov). V Bratislave sa zatiaľ prezentoval dobrým výkonom, a to aj napriek zápalu dutín, ktoré mu ráno pred utorkovou večernou súťažou (krátky program) prepichovali. Preto hneď po skončení jazdy si celú hlavu zababušil do teplého šálu, ktorý nedal dole ani pri žrebovaní poradia pre štart v dnešnej voľnej jazde. „Pozrite, ako vyzerám,“ ukazoval modriny, ktoré zdobili jeho ľavé líce pod okom a pokračoval: „Musím rýchlo do tepla. Bolí to, ale nič to, súťažiť budem a vôbec si nemyslím, že som hrdina. Len si plním povinnosti.“

(ger)