Keď najväčším dlžníkom je štát

M. Cagala: ...nezamestnanosť v strojárstve sa nezastaví

„Hoci čísla štatistík uvádzajú, že za vlaňajší rok zaznamenala strojárska výroba na Slovensku 12-percentný nárast, treba si uvedomiť, že sa pod ne podpísal predovšetkým rozvoj automobilovej výroby. Stále to však je asi len 80 % objemu výroby spred roku 1990,“ povedal nám prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR Milan Cagala. Členská základňa zväzu v súčasnosti pokrýva takmer 50 % firiem slovenského strojárskeho priemyslu. Ide však zväčša o všetky väčšie významnejšie strojárske firmy, o čom svedčí aj to, že práve členské podniky produkujú približne 70 % výroby tovaru a zamestnávajú vyše 44 % pracovníkov odvetvia. Hoci v strojárstve stúpa i produktivita práce, vedenie zväzu očakáva, že v tomto roku vzrastie aj nezamestnanosť o ďalších 10 %. Súvisí to jednak s tým, že mnohé podniky sú v konkurze alebo na jeho pokraji. Na druhej strane vplyv na rast nezamestnanosti bude mať podľa mnohých odborníkov aj z ministerstva hospodárstva novela zákona o konkurze a vyrovnaní. Na našu otázku, či jej ustanovenia predstavujú skutočne ozdravný prostriedok, nám M. Cagala povedal, že sú síce dobré, ale v podmienkach SR uskutočniteľné až o niekoľko rokov. Strojárstvo pred prechodom na trhové hospodárstvo vyrábalo výrobky najmä do krajín bývalého RVHP a až 60 % strojárstva predstavovala zbrojárska výroba. Preto strojárske firmy potrebujú čas i pomoc na preorientovanie sa. Najmä ak korene ich problémov spôsobujú úvery, ktoré si mnohé zobrali, aby splnili medzivládne dohody a kontrakty na výrobu veľkých investičných celkov na Východ a podobne. „To nikto zatiaľ nevyrovnal. Čiže prvým a najväčším dlžníkom strojárskych firiem je štát,“ dodal M. Cagala. V súvislosti s výhradami k oneskorovaniu sa reštrukturalizácie podnikovej sféry za reštrukturalizáciou bánk, ktoré obsahuje aj priemyselná politika (spracovalo ju Združenie priemyselných zväzov), M. Cagala dodal: „Keby sa prvé reštrukturalizovali podniky a došlo by v nich k oživeniu výroby, bol by dopyt po peniazoch. Inú hodnotu by mali aj privatizované banky, keby pred nimi, obrazne povedané, stáli rady podnikateľov. Veď aj zahraniční investori, ktorí prejavili záujem o vstup do slovenských bánk, neprichádzajú preto, aby zo Slovenska poskytovali úvery do Nemecka, Rakúska a podobne. Idú do SR preto, aby poskytovali úvery slovenským firmám. A ak tie nebudú zreparované, zreštrukturalizované, tak úvery na rozvojové investície nebudú potrebovať.“

(Rozhovor s M. Cagalom prinesieme budúci týždeň.)

Zdena Rabayová