Drahé či dumpingové?

Komentuje Rudolfa Vallová

Úroveň cien prechodného ubytovania na Slovensku vyvoláva nikde sa nekončiace diskusie. Spotrebitelia často kritizujú vysoké ceny, majitelia ubytovacích zariadení ťažké podnikateľské prostredie a sprostredkovatelia - cestovné kancelárie nízke provízie z predaja. Cesta ku kompromisu sa stala tvrdým bojom a neústupnosť jednej zo strán nesie so sebou stagnáciu, ba dokonca aj úpadok. Riešenie však nie je v rukách spotrebiteľov, leží na pleciach vlastníkov ubytovacích zariadení a ich manažérov. Ničím iným, len zvládnutím požiadaviek kladených na manažment kvality a finančného risku, sa môže zmeniť situácia na trhu. Úpadok v kedysi prosperujúcom odvetví cestovného ruchu nie je jav nový. Pred dvoma rokmi ho kritizoval aj známy hotelier Ing. Ján Bočkay, vtedy vo funkcii riaditeľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Nie veľmi vydarenými štátnymi zásahmi v oblasti privatizácie zmizli vlajkové lode slovenského hotelierstva a na trh sa s ponukou dostali rozdrobené, nekoordinované jednotky, ktoré neboli schopné vystúpiť na zahraničný trh tak, aby si na ňom dlhodobo udržali svoje pozície. A tak pokiaľ sa ceny služieb začiatkom deväťdesiatych rokov na základe dopytu zo zahraničia vyšplhali pomerne vysoko, dnes vplyvom nízkej a naďalej klesajúcej vyťaženosti ubytovacích zariadení zostávajú na pôvodnej úrovni. Navyše klesá kvalita poskytovaných služieb, mizne typická slovenská pohostinnosť a frustrovaní zamestnanci ju dosiaľ nedokázali nahradiť profesionálnym úsmevom a úslužnosťou neodlúčiteľnou od služby typickej pre cestovný ruch. Vysoká cena sa presadí len kvalitným know-how, v opačnom prípade jej každý dumping škodí.