Direktívna spolupráca

Tribunál v Haagu: chorvátsky scenár v JZR

„Myslím, že jej očakávania sú nerealistické,“ povedal budúci srbský premiér Zoran Djindjič na margo belehradskej návštevy hlavnej prokurátorky Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Carly del Ponteovej. Pritom Djindjič, na rozdiel napríklad od juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu, patrí medzi srbských politikov, ktorí k práci ICTY nemajú až také veľké výhrady. Čo teda hlavná žalobkyňa také nesplniteľné žiada?

V prvom rade hádam nejde ani tak čo, ale akým spôsobom to žiada. Carla del Ponteová prišla do suverénnej krajiny a jej najvyšším predstaviteľom jednoducho nadiktovala, čo sa od nich žiada - tu je zoznam osôb, ktoré nám máte vydať a my sa vám potom poďakujeme. Ibaže partnerská spolupráca tak nevyzerá a len s veľkou dávkou predstavivosti možno takto chápať spoluprácu, ku ktorej sa zaviazali napríklad signatári daytonskej zmluvy. Omnoho prirodzenejšie znejú návrhy Belehradu. Juhoslovanské úrady už súhlasili s otvorením kancelárie ICTY v ich hlavnom meste, s Haagom komunikujú a ochotné sú hľadať najúčinnejšie možnosti súdenia osôb podozrivých zo spáchania vojnových zločinov. Žiadajú jedine, aby celý proces bol v súlade s medzinárodnými a juhoslovanskými legislatívnymi normami, čo je celkom pochopiteľné.

V realite sa však s najväčšou pravdepodobnosťou presadia víze tribunálu. Podobný „boj“ s Haagom už totiž zvádzalo Chorvátsko a nakoniec podľahlo ekonomickému a politickému tlaku západných krajín. Treba však povedať, že vzájomné animozity medzi krajinami v regióne v tomto smere vážne poškodzujú ich vlastné záujmy. Namiesto toho, aby zladili postup voči ICTY, krajiny regiónu sa utápajú vo vzájomnom obviňovaní a v nedôvere. Pritom, raz sa aj tak budú musieť pozrieť jedni druhým do očí a vyrovnať sa s minulosťou. Ak by sa pritom tieto štáty už teraz samy dohodli na spôsobe odsúdenia a potrestania vlastných vojnových zločincov, Haag by im mohol iba pomáhať, nie diktovať.

Rastislav Boldocký