Opäť sa rozbieha dobrý biznis

Komentuje Peter Višváder

Od prvého roka činnosti Konsolidačnej banky iste nik nečakal zázraky. Štruktúra pohľadávok, ktoré prevzala, ako aj fakt, že za minulý rok táto banka vymohla 500 mil. Sk, potvrdzujú, že za ozdravenie najväčších štátnych bánk zaplatíme plnú cenu my, občania a vráti sa iba minimum z týchto úverov. Návratnosť sa bude pohybovať v tomto intervale: dolný - vládou schválený projekt presunu pohľadávok predpokladal, že ich vyťaženosť je na úrovni 10 % a horný - banky, ktoré ich presúvali do Konsolidačnej banky, uvádzali, že nevymožiteľných je 45 %, čiže pri 55 % z nich je aká-taká šanca na úspech. Celková výška prenesených konsolidovaných úverov je asi 96 mld. Sk. Ide teda o jasné počty. Tento týždeň sa do portfólia VÚB, IRB a SLSP dostanú štátne dlhopisy v hodnote 84 mld. Sk, ktoré sú platbou za tieto presunuté pohľadávky do Konsolidačnej banky. Završuje sa tým jedna etapa revitalizácie týchto troch bánk. Pre laikov treba dodať, že tieto peniaze sa už presúvajú ako mínus do štátneho rozpočtu, na priamu úhradu občanmi.

Princípy práce s pohľadávkami sú stavané tak, že sa z nich stáva dobrý biznis. Rôzne agentúry, spoločnosti, spol. s r. o. už vycítili šancu a začínajú sa aktivizovať. Ich cieľom je odkupovanie pohľadávok za smiešnu cenu a následná dohoda s dlžníkmi, prípadne ich vymáhanie pre Konsolidačnú banku za provízie. Aktuálne sú aj otázky, či to nebude viac, či to nepôjde do miliárd. Má totiž na vymáhanie presne tie isté právne nástroje ako agentúry, ktorým pohľadávky na vymáhanie za úhradu postúpi. Medzi nimi figuruje napríklad exekúcia, započítanie a odpis pohľadávok, kapitalizácia, realizácia záložného práva a podobne. Lenže to nie sú všetky a štát alebo táto vláda prostredníctvom Konsolidačnej banky chce využívať všetky, ktoré legislatíva umožňuje. Teda aj také, ktoré sa na tento účel nehodia a sú v tomto prípade v podstate iba prihrávaním lukratívnych obchodov vybratým spoločnostiam. Ide o postúpenie pohľadávok za odplatu tretej osobe či zverenie do mandátnej správy alebo vymáhania. Sú to teda nástroje, ktoré využívajú súkromné podnikateľské subjekty medzi sebou, tak ma do toho nič nie je, ale ak ide o moje peniaze, na ktorých spravovanie a vymáhanie bola vytvorená osobitná banka, tak sa musím spýtať, prečo by ich mala predávať alebo dávať za ich vymoženie províziu súkromnej spoločnosti.

Na Slovensku je to s transparentnosťou tak, že môže ísť o pohľadávku skutočne ťažko vymožiteľnú alebo môže ísť aj o takú, ktorú agentúra po odkúpení vymôže obratom. Pritom podstata veci nemusí spočívať v jej genialite, ale iba v tichej, dobre mierenej informácii. Mimochodom, za transparentnosť, o ktorej tak radi všetci hovoria, v tomto prípade možno považovať jedine zverejnenie zoznamu dlžníkov a spôsobu, ako bolo alebo má byť s jeho pohľadávkou naložené. Prezradí sa obchodné tajomstvo? A prečo majú tí, ktorí si neplnia svoje povinnosti, nárok na takúto ochranu pred tými, ktorí všetko za nich majú zaplatiť? Mimochodom, našli by sme medzi nimi aj prosperujúce podniky.