Manuálne a po nociach? To nie!

Problémom číslo jeden je nezáujem o prácu

Pekáreň Beckov, situovaná priamo pod bralom, na ktorom sa vypína prekrásna silueta hradu Beckov, jedného z 15 hradov Stiborovcov, je známa v širokom okolí. Jej majiteľom je zanietený podnikateľ Ivan Švec. Prevádzku otvoril po adaptácii a prístavbe budovy obecnej požiarnej zbrojnice v roku 1992 z finančných prostriedkov vo výške 1,42 mil. Sk, ktoré získal úverom. Začal s troma pracovníkmi, dnes ich v pekárni pracuje desať. „Zamestnal by som ešte viac ľudí, minimálne o dvoch-troch viac, mohli by sme pracovať aj na tri zmeny, odbyt výrobkov by som zabezpečil, niet však ľudí. Nechce sa im pracovať. Pekárstvo je síce ťažké remeslo, proces výroby sa nedá odsunúť, má svoje nadväznosti, ale koľko nezamestnaných chodí po uliciach, aj tu v obci, ktorých volám. Ostanú

radšej na podpore,

ako pracovať v noci a manuálne. A tak robíme zatiaľ len na dve zmeny. V mojom podnikaní sú najväčším problémom ľudia. Len ťažko nájdete seriózneho záujemcu, medzi mladými už vôbec nie,“ hovorí o svojich negatívnych skúsenostiach z náboru pracovných síl Ivan Švec.

Výrobný sortiment predstavuje chlieb čierny a vyrážkový v troch hmotnostných variáciách 1500, 1300, 1000 gramov, celozrnný chlieb 400 g, obyčajné, slané i celozrnné rožky 50-gramové, 400-gramové sendviče, 80-gramové makovky, vianočky a bábovky s hmotnosťou 460 g, tlačené koláče s rôznym posypom, a to lekvárové, syrové i tvarohové s hmotnosťou 80 g, posúch s cesnakom či slaninkou 300-gramový, slané pleteničky 150-gramové, strúhanka. Vďaka kúpe rezačky na lízing, rozšírili ponuku o krájaný a balený chlieb, sendviče, ba i vianočku, čo je v prípade malých pekární pomerne zriedkavosťou. Táto inovácia sa vzápätí prejavila i na zvýšenom množstve odberu krájaného sortimentu. „Máme svoje vlastné receptúry, hoci podstata všetkých sa veľmi neodlišuje od jednotlivých výrobcov. Najväčší záujem momentálne je o celozrnné rožky a porciovaný chlieb.“

Región zásobovania dvoma vlastnými autami je pomerne široký, zasahuje do dvoch okresov - Piešťany a Nové Mesto nad Váhom. Prvé z nich štartuje už o pol štvrtej ráno, druhé o hodinu neskôr, aby čerstvé výrobky boli na mieste určenia čo najskôr.

Cenové relácie

beckovských výrobkov sú porovnateľné s výrobkami ostatných výrobcov, hoci vo dvoch vlastných predajniach v obci Beckov a v Novom Meste nad Váhom sú predsa len o čosi lacnejšie. Predajná cena je teraz už na hranici výrobných nákladov, vzhľadom na ustavične zvyšujúcu sa cenu pohonných látok, ktorá sa odráža v cenách múky a ostatných surovín, o energii nehovoriac. Objem výroby v beckovskej pekárni z roka na rok rastie. Kým v minulosti expedovali denne okolo 200 kusov chleba, dnes je to 400 až 500 kusov, koláčov predtým 200, teraz aj 600 kusov, obyčajných rožkov vyrobili do tisíc kusov, teraz ich výroba stúpla na 2500 kusov denne, celozrnných rožkov robili 200, teraz okolo 800 až tisíc kusov. Týmto faktom sa môže pochváliť len máloktorá malá pekáreň, objem výroby má všeobecne skôr klesajúcu tendenciu, mnohé malé pekárne zanikajú.

Tento fakt súvisí so skutočnosťou, že veľké priemyselné pekárne svojimi výrobnými kapacitami, strojovým vybavením a cenami postupne

likvidujú malé

pekárne, ktoré začali rásť po roku 1989 aj na základe štátnych dotácií. Ich existencia a predovšetkým budúcnosť je dnes veľmi diskutabilná. Navyše, veľké pekárne si zmluvne vyhradili právo napríklad v predajniach Jednoty dodávať konkrétne množstvá tovaru, čím sú malé pekárne odkázané na obmedzené percentá dodávky vlastných výrobkov. Kým v minulosti stačilo výrobky rozviezť do 7 - 8 predajných miest, dnes ich je do tridsať, len v prípade beckovskej pekárne. Tým stúpajú, samozrejme, aj režijné náklady, odzrkadľujúce sa v celkovej ekonomike firmy.

Po ôsmich rokoch podnikania je Ivan Švec pomerne skeptický. Nie však z dôvodu nedostatku práce, ale pre negatívny postoj ľudí k práci. „Keby som mal znova uvážiť, čo budem robiť, určite by som do podnikania v tejto oblasti nešiel.

Je to kolobeh

bez prestávky vrátane sobôt a nedieľ. Do podnikania som zatiahol aj syna a manželku, keď treba zarobiť cesto cez víkend, musí byť vždy niekto doma, aby sme v nedeľu popoludní mohli nastúpiť do práce. Takmer všetko je založené na ručnej práci. Z výrobného reťazca nemôžeme vystúpiť a na málokoho sa dá spoľahnúť. Potrebujeme udržať výrobu, aby sme splatili všetky záväzky, súvisiace s investíciami do výroby. Stále investujeme, pracujeme, ale výsledný efekt nie je adekvátny vynaloženému úsiliu.“

Zora Petrášová