Posila kresleného humoru

Aj keď kreslený humor na Slovensku bol, je a ešte asi dlho bude doménou mužov, nájdeme medzi výtvarníkmi, ktorí ho robia takpovediac „profesionálne“, aj niekoľko žien, ktoré vykročili nebojácne „pravou“ na tenký ľad kresleného humoru u nás. K priekopníčkam kresleného humoru, ktoré sa úspešne so svojou tvorbou presadili na stránkach našich novín a časopisov, patria vyštudované výtvarníčky Jarmila Čiháková (1925) a Božena Plocháňová-Hajdučíková (1929), ktorých prvé humoristicko-satirické kresby sa objavili v časopisoch Sršeň, Roháč a Nové slovo už pred vyše polstoročím v roku 1950. Aj keď na regionálnej úrovni kreslili a kreslia so striedavými úspechmi aj ďalšie „odvážne“ karikaturistky, v periodikách (denníkoch, týždenníkoch a mesačníkoch) vydávaných v našom hlavnom meste sa ich kresby neobjavili. Poslednou z výtvarníčok z „vidieka“, ktorej sa postupne podarilo presadiť kvalitou aj v renomovaných slovenských periodikách, populárnom programovom dvojtýždenníku TELEplus - v jeho humoristicko-satiristickej prílohe je Júlia Buková (1946) z Banskej Bystrice.

Vzdelaním a povolaním je výtvarníčka. Poznať to hneď na jej kresbách. Sú to techniky dokonalé so zmyslom pre detail. Poletuje v nich múza. Ako sama priznáva, „kreslí od nepamäti.“ V našom kreslenom humore vždy obdivovala „kresliarskeho mága“ Viktora Kubala. Od jej prvej publikovanej kresby v novinách uplynuli práve tri desaťročia.

Výsledný produkt jej práce - kresby sú však príťažlivé a trefné. Jednoducho vedia zaujať. Blízke sú jej všetky témy, najmä hlúposť, a „tabu“ pre ňu nie je ani sex a erotika, sú nástrojom umenia. Vyhýba sa politike, potrebuje veľa slov.

Jej umelecké krédo je, aby všetky jej kresby boli pre diváka malým darčekom, ktorý ho vždy osvieži. Verí, že takou bude aj dlho a svedomite pripravovaná samostatná výstava kresleného humoru „Korene života“, ktorú plánuje pre svojich priaznivcov v najbližšom období.

Peter Závacký