Originálne k znečisteniu

Odstráni nový index emócie z rozhodovacieho procesu?

Tohtoročné Svetové ekonomické fórum (WEF) v Davose nezanedbateľnú pozornosť venovalo novým prístupom k problematike znečistenia životného prostredia. Základom je tzv. index udržateľnosti environmentálneho rozvoja (ESI), na ktorom dva roky pracovala osobitná skupina WEF v kooperácii s univerzitami v Yale a Columbii. ESI určuje a porovnáva kapacitu spoločností udržiavať ekonomický rast bez toho, aby spôsobili neprijateľné škody životnému prostrediu a neprekročili prijateľnú hranicu pri využívaní prírodných zdrojov. „ESI je prvým krokom smerom k novému prístupu ku kontrole znečistenia a riadeniu prírodných zdrojov, kde rozhodovanie bude založené na údajoch, faktoch a analýzach a nie na základe emócií a politickej rétoriky,“ tvrdí Daniel C. Esty, riaditeľ Centra pre ekologické právo a politiku Yaleskej univerzity.

ESI 2001 hodnotí stav životného prostredia v 122 krajinách. Na čele sa nachádzajú Fínsko, Nórsko a Kanada, zatiaľ čo na dne rebríčka skončili Haiti Saudská Arábia a Burundi. Medzi krajinami v „zlatom“ strede sa nachádzajú napríklad Ghana a Honduras. Hoci bohatšie krajiny sú na tom v rebríčku umiestnené o niečo lepšie, neexistuje jasná závislosť medzi bohatstvom a udržateľnosťou environmentálneho rozvoja. Naopak, environmentálne výsledky medzi jednotlivými krajinami na podobnej úrovni ekonomického rozvoja výrazne varírujú.

ESI analyzuje päť kľúčových komponentov environmentálneho úspechu - stav ekosystémov ( napríklad kvalitu vody a vzduchu), environmentálne riziká (napríklad úroveň znečistenia prostredia), vplyv environmentálneho úpadku na človeka, sociálnu a inštitucionálnu kapacitu odpovedať na ekologické hrozby, a príspevok ku globálnemu environmentálnemu smerovaniu. ESI pritom skúma 22 základných ekologických indikátorov.

(by)