Havel odmietol ponuku

Je Castro schopný veľkého gesta ...?

Zatknutie českého poslanca Ivana Pilipa a bývalého študentského protikomunistického aktivistu Jana Bubeníka na Kube spoznáva nevídanú internacionalizáciu. Upriamuje zrak sveta na komunistický „ostrov slobody“. Režim Fidela Castra je na prahu 3. tisícročia takmer anachronický. Vďaka trendom svetovej politiky a ekonomiky by to mal byť systém odsúdený na zánik. Na druhej strane je však Kuba suverénnym a nezávislým štátom s vlastnou legislatívou, ktorý, tak ako každý iný štát na svete, sa snaží ochraňovať svoje národné záujmy.

Možno túto snahu štátom vyčítať? Ťažko. Veď zahraničnopolitická agenda USA, poznačujúca dve tretiny sveta, je založená práve na ochrane vlastných národných a bezpečnostných záujmov. To isté platí v prípade Ruska, Číny a iných veľmocí. Tak prečo vyčítať Kube opatrenia, ktoré v tomto smere vyvíja? Len preto, že Kuba je už štyridsať rokov „sústom“, s ktorým si doteraz žiadna administratíva USA nedokázala poradiť a že Castrov režim napriek všetkým pokusom o jeho odstránenie a napriek ekonomickej blokáde zo strany USA stále prežíva?

Pravdaže, ČR nemá presne objektívne informácie o pozadí zatknutia oboch občanov ČR. Známe sú len správy zo strany kubánskeho ministerstva zahraničných vecí. Jedno je však isté. Obaja Česi, teda aj poslanec Pilip, vycestovali na Kubu ako praobyčajní turisti. Kuba je krásny ostrov a v januári je tam teplo. Na turistov sa však nevzťahuje diplomatická imunita. Potvrdzuje to Viedenský dohovor o diplomatických stykoch, ako aj Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch. Po zatknutí, ktoré sa podľa kubánskych zdrojov udialo kvôli podozreniu z dvoch trestných činov proti bezpečnosti štátu a z prípravy povstania, si teda poslanec Pilip nemôže nárokovať na špeciálny prístup zo strany kubánskych úradov.

Praha rozbehla intenzívnu diplomatickú kampaň na záchranu svojich občanov. Má podporu USA, Nemecka a inštitúcií EÚ. Sú to silní spojenci. Havana dostáva oficiálne žiadosti, sťažnosti a demarše ako na bežiacom páse, s cieľom prepustiť oboch občanov ČR. Podľa kubánskej legislatívy obom hrozí trest väzenia päť až desať rokov. Avšak, medzinárodný tlak, či skôr nátlak nemôže Castro ignorovať. A ani nechce, lebo uplynulú stredu kubánska vláda navrhla riešenie: prepustí oboch kvázituristov, ak títo priznajú, že konali nesprávne, keď rokovali s disidentmi. Havana chce oficiálny pardon zo strany českej vlády. A tu niekde je kameň úrazu.

České „promiňte“ by z Kuby urobilo morálneho víťaza. Bolo by to priznaním, že ČR vyvíja protikubánsku aktivitu nielen na pôde OSN (antikubánske deklarácie v Komisii pre ľudské práva v rokoch 1999 a 2000), ale aj mimo nej, čo by nebolo možné bez súčinnosti s americkými organizáciami. Napríklad takej Freedom House, ktorá (údajne) oboch Čechov na Kubu vyslala. Prezident ČR Václav Havel, ktorý podľa niektorých zdrojov o ceste Pilipa a Bubeníka na Kubu vedel, je proti tejto „férovej ponuke“. Povedal, že „Česká republika sa nemusí za nič ospravedlňovať“. Svetoznámy humanista zrejme nemôže konať ináč. Havana zas nikoho prepúšťať nebude a spor sa bude vyhrocovať.

Pri akejkoľvek kauze sa treba pýtať: Qui prodest? Komu to poslúži? Kube určite nie. Českej republike, ktorá sa s Kubou „rozhnevala“ pred 10 rokmi? Či Spojeným štátom, ktoré už roky nevedia, čo s malým ostrovom na takpovediac vlastnom dvore? Ak chce niekto kubánskemu ľudu pomôcť, jednoduchá rada: odstráňte ekonomickú blokádu ostrova, nechajte Kubáncov podnikať a oni sami rýchlo zvrhnú režim, ktorý im bude brániť v rozlete.

Iaromír Novák