Pľúca treba liečiť

Komentuje Vladimír Turanský

Verejnoprospešné funkcie lesného hospodárstva sú síce všeobecne uznávané, ale činnosti spojené s ich zabezpečovaním nie sú z verejných zdrojov finančne dostatočne kryté. Napríklad, doteraz sa nekompenzujú škody na lesoch spôsobené imisiami, ktoré ročne predstavujú asi 800 miliónov korún a zapríčiňuje ich najmä priemysel. Poplatky za znečistenie sa odvádzajú do štátneho fondu životného prostredia, z ktorého sa však na ozdravné opatrenie na lesných ekosystémoch neprispieva. Ďalším problémom našich lesov je ekologizácia ich hospodárstva, ktorá vyžaduje jemnejšie výrobné technológie náročnejšie na vklad kapitálu a práce prejavujúce sa vo zvýšení celkových výrobných nákladoch. Vláda síce schválila koncepciu lesníckej politiky do roku 2005, ale parlament ju neodobril. Z toho vyplývajú viaceré riziká. Jedným z nich je, že sa zníži funkčný potenciál lesov tak v produkčnej, ako aj verejnoprospešnej oblasti. Štát však potom nemôže od lesného hospodárstva požadovať plnenie týchto alebo ďalších úloh deklarovaných v medzinárodných dokumentoch. Štátne organizácie lesného hospodárstva sa dokonca môžu stať nefunkčné a súkromný sektor zrejme odmietne rešpektovať plnenie verejnoprospešných služieb. Aby k tomuto katastrofickému scenáru nedošlo, treba v rokoch 2001 až 2005 zabezpečiť pre naše lesy financie od 600 do 900 mil. Sk ročne. Alternatívou ku koncepcii by mohlo byť aj ponechanie vývoja lesného hospodárstva na pôsobenie trhových síl či zachovanie súčasnej nominálnej dotačnej úrovne, teda v skutočnosti jej reálny pokles, pričom od roku 1990 klesli nominálne dotácie do tohto sektora pôdohospodárstva na jednu štvrtinu. Išlo by však o variant, ktorý žiadna vyspelá krajina a ani okolité štáty doteraz neuplatnili.