Ľudský faktor

Komentuje Rudolfa Vallová

Pri tvorbe úspešného strategického plánu v cestovnom ruchu máme tendenciu zameriavať sa len na jeho hardvér a vyratúvame všetky možnosti materiálno-technickej základne od prírodných krás cez ubytovacie zariadenia až po infraštruktúru. Podľa názoru Alana Godsave, riaditeľa WTTC (World Travel Tourism Council) pre strednú a východnú Európu, by sa mal vedľa hardvérových aktív hodnotiť aj prístup populácie hostiteľskej krajiny. Svoje presvedčenie dokladá štatistikou, až 85 % sťažností v oblasti služieb cestovného ruchu sa netýka samotného produktu, ale spôsobu jeho praktického využitia. Inými slovami, ide o ľudský faktor. Pozadie jeho zlyhania je však veľmi pestré. V zásade je záležitosťou rovnováhy medzi potrebami rôznych záujmových skupín, ktorí prídu ako návštevníci a profesionálov ako i celej hostiteľskej populácie. Pokiaľ nebudú všetky zúčastnené strany cítiť uspokojenie, môžu sa očakávať poruchy v biznise, podnikatelia nebudú investovať, turisti neprídu a celá hostiteľská populácia bude vyjadrovať svoje znechutenie rôznymi spôsobmi, zjavne alebo menej zjavne. Ako by mala však táto horizontálna a vertikálna komunikácia v cestovnom ruchu prebiehať je problémom, ktorý sa snažia vyriešiť zainteresované strany už veľmi dlho. Veď vzájomný dialóg neraz neproduktívne viazne aj medzi odborníkmi v profesijných združeniach, prečo by mala komu niečo hovoriť výchova obyvateľstva k cestovnému ruchu. Vari je to tým, že cestovný ruch je taký široký pojem, že nadväznosť medzi jednotlivými jeho aktivitami sa stráca. Na našu škodu sa takmer žiadny význam neprikladá miestnym štúdiám. Tie by priniesli potrebné fakty a s nimi aj jasnejšie svetlo o ekonomickom dosahu, ktorý so sebou cestovný ruch nesie.