|
|||||||||||||||||
Streda 3.Januára 2001 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odstavenie V-1 vraj nebude chybouZ viacerých navrhovaných riešení vyradenia jadrovej elektrárne V-1 z prevádzky v rokoch 2006 až 2008 bol vybraný variant s tzv. ochranným uložením hermetických priestorov na obdobie 70 až 80 rokov. Uvedenie elektrárne do tohto stavu si vyžiada 16 rokov. Prijatý bol súbor opatrení, ktoré ukladajú zabezpečiť analýzu možností ekonomického využitia stavebných objektov a technologických zariadení elektrárne a lokality po skončení prevádzky. Na tieto účely príde z príslušného fondu pod koordináciou Európskej banky pre obnovu a rozvoj 150 mil. EUR. Dôležitou úlohou je stabilizácia pracovníkov, ktorí majú zabezpečovať vyraďovanie elektrárne z činnosti. Pôjde o to, aby sa v Jaslovských Bohuniciach stabilizovali najmä vysokokvalifikovaní pracovníci. Podľa niektorých odborníkov môže hroziť, že ešte pred uvedením elektrárne do pokoja, z dôvodu straty pracovnej perspektívy, by mohli kvalifikovaní špecialisti odísť, čo v konečnom dôsledku neprospeje jadrovej bezpečnosti. V tejto súvislosti generálny riaditeľ Slovenských elektrární dostal úlohu vypracovať postup stabilizácie vysokokvalifikovaných pracovníkov. Likvidácia V-1 má stáť, podľa súčasných prepočtov, 14,816 mld. Sk. Časť prostriedkov bude hradená zo Štátneho fondu likvidácie jadrovo-energetických zariadení. Podľa prognózy napĺňania tohto fondu však likvidáciu nebude možné financovať bez príspevkov zo štátneho rozpočtu. Odhady celkových ekonomických dosahov na odstavenie elektrárne sú však oveľa vyššie, možno dosiahnu až desiatky miliárd korún. Pretože EÚ je stále závislejšia od dovozu energie a jednou z alternatív zníženia závislosti by mohlo byť väčšie využívanie atómových elektrární, čo vyplýva aj zo správy o zásobovaní EÚ energiou. Spýtali sme sa ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha, či rozhodnutie vlády o odstavení V-1 môže byť v budúcnosti považované za politickú chybu. V súčasnosti totiž pokrýva európska pätnástka dovozom 50 % svojich energetických potrieb, v roku 2030 by to malo byť až 70 % - pozn. Hd. Nestotožňujem sa s takýmto hodnotením, hovorí minister. Odvolal sa na predchádzajúcu vládu, ktorá chcela V-1 odstaviť ešte skôr, na celkový zahraničnoekonomický efekt zo zastavenia činnosti V-1, ako aj na potrebu rozvoja alternatívnych zdrojov rozmiestnených v regiónoch aj vzhľadom na potenciál Slovenska v geotermálnej energii a možnosti využitia biomasy. Komisárka Európskej komisie zodpovedná za oblasť energetiky Loyola de Palaciová v týchto dňoch navrhla využitie atómovej energie ako možnosti, ktorá by mala znížiť závislosť EÚ od dovozov ropy alebo plynu z Ruska či Blízkeho východu. Podľa zdrojov z Európskej komisie však s touto alternatívou o energetickom zabezpečení EÚ nesúhlasia jej viacerí členovia. Loyla de Palaciová je však presvedčená, že atómová energia je schopná zabezpečiť potreby EÚ, pričom na rozdiel od tepelných elektrární neznečisťuje ovzdušie. Vladimír Turanský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |