Ešte vždy platí: Iný kraj, iný mrav

Niekoľko rád o tom, ako sa správať na zahraničných pracovných cestách (3)

Na rozdiel od európskych krajín, ktorých špecifikám sme sa venovali v prvých dvoch pokračovaniach na sklonku minulého roka (Hd z 13. a 20. decembra 2000), si treba pri cestách do vzdialenejších a exotickejších končín sveta dávať väčší pozor na reči, gestá, mimiku, oblečenie a celkové správanie.

V islamských krajinách sú pre väčšinu Európanov nezvyklé pravidlá správania medzi oboma pohlaviami. Hoci ženy ako političky či obchodníčky akceptovali miestni obyvatelia už dávno, na verejnosti by sa muži mali vyhnúť priamemu fyzickému (i očnému) kontaktu so ženami. Tento je dovolený iba ich manželom, otcom a bratom. Muži zdravia iba mužov, ženy zdravia len ženy. V prípade pochybností alebo nedostatku skúseností by si manažérky mali so sebou zobrať mužského asistenta. Je pomerne známe, že ženy sa v islamských krajinách neobliekajú frivolne, čo pre zahraničné návštevníčky znamená: nijaké priesvitné látky, hlboké výstrihy alebo tesne priliehajúce šaty. Ramená a nohy bývajú vždy zahalené, v niektorých krajinách je nevyhnutná aj prikrývka hlavy. Pri kostýmoch by sukňa nemala byť príliš krátka. Muži nosia obleky a dokonca ani pri vysokých teplotách vzduchu nenosia krátke nohavice – ani vo voľnom čase.

Pri pracovných obedoch možno spravidla vystačiť s tými stolovacími návykmi, ktoré platia aj v našich zemepisných šírkach. Avšak: Jedenie ľavou rukou sa v islamských krajinách považuje za nečisté, v mnohých z nich platí prísny zákaz pitia alkoholických nápojov. Samozrejme, že aj z tohto pravidla jestvujú výnimky, napríklad v liberálnejších Spojených arabských emirátoch. Pri súkromných pozvaniach by sa hostia mali vždy vyzuť skôr, ako vstúpia do domu. Odmietnutie pozvania je nezdvorilé, revanšovanie pozvaním sa očakáva. Tabu témami sú obyčajne ženy, politika a náboženstvo, menšie darčeky ako napríklad hodinky, perá či diáre sú vítané. Hoci presnosť väčšinou nie je výsadou domácich, od Európanov sa očakáva. Dôležité je aj to, že termíny obchodných rokovaní a ani nijaké iné návštevy nie je vhodné plánovať počas pôstneho mesiaca ramadán.

Hoci Severná Amerika je pestrou a bohatou zmesou najrôznejších ľudí a kultúr, aj táto časť sveta má svoje pravidlá. Pred cestou do USA je dobré vedieť, že pracovné oblečenie sa tu chápe konzervatívnejšie ako u nás: Muži nosia zásadne oblek s bielou alebo belasou košeľou. Ak si zabudnú viazanku, môžu mať problémy so vstupom do niektorých úradov. Ženy nosia do práce zásadne kostýmy, čoraz častejšie nohavicové. Výnimkou je podobne ako vo Veľkej Británii piatok, kedy je na mnohých pracoviskách povolené menej formálne oblečenie. Najmä na východnom pobreží platí heslo Čas sú peniaze, čo znamená, že treba presne dodržiavať dohodnuté termíny, vyjadrovať sa stručne a bez zbytočných odbočiek prejsť k jadru veci. Američania sú zvyknutí dôjsť rýchlo k cieľu, zmluvy sa uzatvárajú doslova bleskovo.

Na rozdiel od našich zvyklostí sa v USA obchodní partneri hneď oslovujú krstným menom – nejde však o prejav rýchleho priateľstva alebo dôvery. Na západnom pobreží a na juhu sú ľudia uvoľnenejší, nie sú tak veľmi orientovaní na cieľ ako ich kolegovia na východe. Pracovné stretnutia tu otvára krátky úvodný rozhovor, pri ktorom sa treba vyhnúť diskriminačným poznámkam o rase, veku, pohlaví alebo pôvode. Tieto témy sú rovnako ako politika a náboženstvo tabu v celej krajine. Ak sa o nich nedopatrením začne hovoriť, treba reagovať tak neutrálne, ako je len možné. Kto rokuje s americkým partnerom pri jedle, mal by si uvedomiť, že v USA sa pri obchodných záležitostiach pijú alkoholické nápoje len zriedka. Piť pivo sa považuje za neslušné. Uprednostniť treba radšej víno alebo vodu z fľaše. V USA sa všetko jedlo krája na malé, do úst pasujúce kúsky, nôž preto treba odložiť na pravý okraj taniera a jesť iba vidličkou. Voľná ruka patrí pod stôl. V každom prípade však Američania vnímajú európsku kultúru stolovania ako vzor, preto človek s vyberanými spôsobmi nemusí meniť svoje zvyky.

Pri cestách do ázijských krajín treba starostlivo dbať o svoj zovňajšok. Napríklad Japonci sú v tomto ohľade veľmi prísni. Vážne budú brať iba toho obchodného partnera, ktorý sa objaví v tmavom obleku so svetlou jednofarebnou košeľou. Dámy by mali uprednostniť kostýmy nenápadných farieb. V juhovýchodnej Ázii sa obchodné rokovania uzatvárajú slávnostným prípitkom, pričom výber nápoja siaha od vína cez pivo až po rôzne druhy pálenky. Kto nedokáže jesť paličkami, môže obsluhu pokojne požiadať o príbor. Treba však vedieť, že paličky sa nikdy nekladú priamo na misky s ryžou. Je to symbolom pre obeť smrti.

Pri pracovnom obede v Číne nie je mľaskanie a grganie zakázané, skôr ide o znamenie, že hosťom mimoriadne chutilo. Pozor: Kritiku čínskej kuchyne považujú domáci za urážku. V bývalých britských kolóniách, ako napríklad v Indii, vládnu medzi vyššími vrstvami spoločnosti rovnaké zvyky ako v Európe. Avšak pri návšteve tejto krajiny treba byť opatrný s gestikuláciou a mimikou, pretože nie všetky pohyby majú rovnaký význam ako u nás. Nie je vhodné ukazovať prstom na predmety alebo osoby, rovnako sa neodporúča hladkať deti po hlave – podľa tamojšieho chápania je totiž sídlom duše. Hlasný smiech a ukazovanie zubov sa v celej Ázii považuje za neslušnosť – aj pri smiechu si treba dať ruku pred ústa.

(hyž)

Snímka archív