Životodarná tekutina

Zásobuje telo kyslíkom, „distribuuje“ živiny, chráni pred infekciami, sprostredkuje informácie, dodáva teplo a ochladzuje. Krv je univerzálna kvapalina, ktorá ľudstvo od nepamäti fascinuje a vedcom kladie stále nové otázky.

Prvá vedecká správa o transfúzii krvi pochádza údajne z roku 1492. Vtedy sa vraj osobný lekár pápeža Inocenca VIII. pokúsil omladiť telo svojho pána krvou troch desaťročných chlapcov. V nasledujúcich stáročiach bolo zaznamenaných ešte niekoľko podobných pokusov, niektoré z nich s krvou jahniat a psov. Vždy s rovnakým výsledkom. Pacient po zákroku zomrel. Príčinou bola zrážanlivosť krvi a jej neznášanlivosť s telom príjemcu. Problém transfúzií bol vyriešený začiatkom 20. storočia.

Až dnes sme schopní pochopiť celú škálu životne dôležitých funkcií krvi a zložitosti biologických pochodov, ktoré sa navzájom blokujú, ovplyvňujú a viažu, aby spoločne udržali zložitú mašinériu životných pochodov v našom tele.

Krv obstaráva rozvod látok, z ktorých organizmus čerpá energiu, ohrieva telo na potrebnú teplotu. Špeciálna služba rozváža potravu a krv súčasne odvádza odpady a škodlivé látky. Cievy sú jediným známym potrubným systémom, v ktorom sa ustavične pohybujú opravári, aby okamžite zlikvidovali každú netesnosť. Celý systém sa sám stále obnovuje. Aby toto všetko fungovalo, musí krv cirkulovať. Až pravidelný pulz srdca robí z krvi skutočný zdroj života. Zastavenie pohybu znamená smrť - mozgové bunky začínajú odumierať už po štyroch sekundách.

V priemernom ľudskom tele koluje takmer päť litrov životodarnej červenej tekutiny. V pokoji prejde toto množstvo srdcom asi za minútu. Pri aerobiku, v posilňovni alebo pri stúpaní na horskom bicykli musí naša telesná pumpa poslať do obehu až päťnásobné množstvo. Najskôr putuje krv tepnami a artériolami až ku končekom prstov alebo korienkom vlasov, potom cez kapiláry alebo vlásočnice späť do žíl. Všetky cievy sú elastické a ich štruktúra zabraňuje usadzovaniu sedimentu a upchávaniu.

Základom všetkých pochodov živého tela je dýchanie. Podobne ako oheň potrebuje kyslík na horenie, musia mať prísun kyslíka aj bunky, aby mohli štiepať cukry a získavať energiu. Pravidelné zásobovanie obstaráva jedna z najúspešnejších kombinácií evolúcie - spojenie erytrocytov (červených krviniek) s hemoglobínom. Jedna červená krvinka obsahuje okolo tristo miliónov molekúl hemoglobínu. Ich štruktúra umožňuje nielen viazanie, ale aj uvoľnenie molekúl kyslíka podľa potreby. Pokiaľ sa erytrocyt preplaví okolo namáhaného svalu, ktorý naliehavo potrebuje kyslík, odovzdá mu molekulu kyslíka a výmenou prevezme oxid uhličitý. Molekuly kyslíka sa pri nádychu dostávajú do pľúcnych komôr a ich tenkou stenou prejdú priamo tam, kde sú potrebné - do červených krviniek, ktoré cestou svoj kyslík odovzdali svalovým tkanivám a potrebujú novú dávku.

Tento mechanizmus je známy už dlho. Vedcov však prekvapil nedávny objav, že molekuly hemoglobínu okrem kyslíka a oxidu uhličitého transportujú ešte ďalšiu životne dôležitú molekulu - oxid dusnatý. Bez tejto látky by krvný tlak kolísal.

Životnosť červenej krvinky je približne stodvadsať dní. Potom ju zlikvidujú jej príbuzní z rodiny bielych krviniek - makrofágy. Úbytok je nahradzovaný ustavičnou tvorbou nových krviniek. Miestom ich zrodu je kostná dreň. Všetky krvinky - červené, biele i trombocyty pochádzajú z jednej kmeňovej bunky.

Najmenší zástupcovia krvných buniek - trombocyty, resp. krvné doštičky - majú jednu dôležitú vlastnosť, zrážanlivosť. Zázračný kľúč ku zrážanlivosti sa volá trombín. Tento enzým sa musí vytvárať priamo na mieste nehody (avšak iba tam) a nesmie ho byť príliš veľa ani príliš málo. Jeho produkcia sa musí včas zastaviť. Pokiaľ je trombínu dosť, spôsobuje vytváranie bielkovinových vlákien a ich splietanie do akejsi siete, ktorá spolu s krvnými doštičkami uzavrie otvor v cieve.

Pokiaľ sa cieva opäť zacelí, rozpustí sa provizórna upchávka v krvi a odplaví sa preč. Niekedy sa však začínajú usadzovať zlúčeniny vápnika a vzniká zrazenina, ktorá môže upchať celú cievu. V západnej Európe umiera na upchatie ciev každý druhý človek. Trombóza môže mať podobu rktu, mozgovej mŕtvice alebo embólie.

Vznik trombóz doteraz nie je celkom vyjasnený. Pred niekoľkými rokmi vedci prišli si novou hypotézou: hlavným pôvodcom vápenatenia ciev by mohla byť baktéria Chlamydiae pneumonaiae, ktorá sa v pokojnom stave vyskytuje asi u 60 % obyvateľov. Potvrdenie tejto domnienky by znamenalo, že trombóza je nákazlivá (ako napr. chrípka) a možno ju liečiť pomocou antibiotík.

Popri rozpustných i nerozpustných látkach a častíc transportuje krv ešte niečo oveľa subtílnejšie - teplo, ktoré vzniká v bunkách ako vedľajší produkt pri získavaní energie. Správna teplota je nevyhnutnou podmienkou života. Vo vychladnutom tele by sa zrútila látková výmena, enzýmy by zostali nevšímavé voči látkam, ktoré majú meniť, a genetické informácie by sa stali nečitateľnými. Príliš veľké teplo by zase zničilo všetky proteíny. Sústava ciev teda slúži súčasne ako vykurovací i chladiaci systém.

Krv predstavuje neprehľadný a zložito prepojený komplex, v ktorom je všetko až do najmenšieho detailu precízne regulované. Drobná chyba môže celý systém narušiť. Je preto celkom pochopiteľné, že sa doteraz nepodarilo vytvoriť žiadnu látku, ktorá by mohla krv nahradiť.

Vedci sa už dávno vzdali predstavy, že nájdu jednoduchú univerzálnu náhradu krvi. Namiesto toho hľadajú takú látku, ktorá by bola aspoň schopná rozvádzať po tele kyslík. Niektoré vyrobené náhrady dokážu už celkom dobre viazať kyslík, ale majú závažný nedostatok - nedokážu ho v tkanivách uvoľniť. Zdá sa, že bude ešte nejaký čas trvať, kým zázračná červená vydá všetky svoje tajomstvá.

(mb)