Peniaze ešte nie sú zárukou úspechov

Východoeurópske tímy výrazne závislé od sponzorstva a prestupov

Futbal sa stáva čoraz globálnejší nielen pre kluby, ktoré hrajú v Európe. Intuícia však fanúšikom hovorí, že úspech na trávniku nezávisí od miery globálnosti klubu, ale od peňazí, ktoré ich klub chce vynaložiť. Peniaze nie sú zárukou úspechu (potvrdiť môžu manažéri Interu Miláno), zaiste mu však pomáhajú. Preto sú u fanúšikov populárni predsedovia klubov, ktorí investujú do talentu. Na druhej strane by páni so šekovými knižkami najradšej videli, ako sa celý biznis financuje sám. Ak teda predseda či prezident klubu nie je ochotný zaplatiť nový tím, kto potom?

Zdroj - štadión

Čo krajina, to iná odpoveď, závisí od miestnych okolností. Na využívaní svojich štadiónov vedia zarobiť vždy viac britské kluby ako ich súperi na európskej pevnine. Veľká pomoc je v tom, že na rozdiel od mnohých kontinentálnych väčšina anglických klubov svoje pozemky vlastní a môže s nimi disponovať ako chce. Na porovnanie: v talianskej Serii A iba Juventus Turín a FC Bologna majú na svojich ihriskách tzv. čestné lóže, kým priemerný klub anglickej Premier League ich má okolo 50. Pri cene 25 000 GBP za „číslo“ to ročne vynesie 1,25 mil. GBP - v reálnom vyjadrení to znamená dosť na zaplatenie miezd troch hráčov pri priemernom plate 8000 GBP týždenne.

Vlastné zmluvy

Na druhej strane talianske a španielske kluby nedávno získali právo dohodnúť si vlastné zmluvy o televíznych prenosoch, hoci peniaze z týchto zmlúv neovplyvnia „rebríček bohatých“, vypracovaný firmou Deloitte & Touche v spolupráci s FourFourTwo, ktorý sa bude spracúvať neskôr. Popri Anglicku majú všetky veľké futbalové krajiny platby podľa sledovanosti, čo znamená ďalšie príjmy. Kým si anglická Premier League a futbalová liga dohodli s televíziou nové lukratívne zmluvy, ostatným európskym futbalovým mocnostiam sa vždy darilo predbehnúť anglický futbal v schopnosti vyťažiť veľké peňažné sumy z televíznych spoločností. Aj veľké kontinentálne kluby skúmajú možnosti výstavby nových ihrísk, resp. renovácie súčasných, aby dobehli výnosové toky vo Veľkej Británii.

Počet „očí“

Nemeckým klubom vždy pomáhali príjmy zo sponzorstva, čo je väčšinou funkciou veľkého počtu „očí“, ktoré sponzor za svoje peniaze získa. Nemecko má najviac obyvateľov v Európe (82 miliónov) a zároveň pomerne obsažnú časť futbalu v bezplatnej televízii - tým aj oveľa vyššie hodnotenie z hľadiska sponzorstva a reklám.

Kluby vedia získať peniaze aj z iných zdrojov. Francúzskym už tradične prispievajú miestne či celoštátne úrady, hoci dnes sa tieto príspevky znižujú. Niektoré - Real Madrid či FC Barcelona - majú príjmy z iných športov, napríklad z basketbalu, hoci predstavujú skôr odlev zdrojov než akú-takú pomoc.

Prameň prestupov

Ligy sa zmenšujú, čo znamená, že aj zdroje príjmov sa menia. Dánske kluby určili nové normy „štábnej kultúry“. Vo východnej Európe sa pomerne nízka životná úroveň prejavuje vo výraznej závislosti mnohých klubov od sponzorstva a od najobľúbenejšieho zdroja peňazí malých klubov - prestupov. Ako inak má východoeurópsky klub zarobiť nejaké peniaze, keď životná úroveň „vystačí“ na cenu lístka, povedzme, 1 GBP za zápas? Podobná situácia je aj v Latinskej Amerike, ktorej krajiny aj napriek nesmiernej popularite futbalu nie sú natoľko bohaté, aby konkurovali európskym klubom pri získavaní najlepších hráčov. V tom pramení atraktívnosť prestupov hráčov najlepších latinskoamerických klubov do Európy. Hráči získavajú výhodné zmluvy a kluby veľké odstupné za prestup (aspoň pokiaľ existuje súčasný systém transferov).

Údaje bez DPH

Ktoré z klubov teda vlastne zarábajú najviac - a koľko? „Rebríček bohatých“ za skúmanú sezónu odhaľuje všetko podstatné. Materiál zostavil a vypracoval Gerry Boon a Alex Phillips z Deloitte & Touche Sport a Michael Hann z FourFourTwo. „Tak ako po iné roky, použili sme údaje o celkovom obrate zo všetkých zdrojov výnosov zverejnené v predložených výkazoch za finančný rok 1998/1999. Údaje nezahŕňajú DPH, a pokiaľ sa neuvádza inak, ani príjmy z prestupov. Niektoré kluby z „rebríčka bohatých“ majú príjmy aj zo zdrojov, ktoré s futbalom nesúvisia (ako sme spomenuli, napr. Real Madrid a FC Barcelona získavajú peniaze z basketbalu). V takýchto prípadoch sa uvedené sumy v údaji ponechali, pretože tieto informácie nie sú bežne k dispozícii a už aj tak predstavujú iba veľmi malú časť celkového obrazu.

Zradná pôda

V ostatných prípadoch (napr. Chelsea Londýn) sa významné nefutbalové činnosti nezahrnuli, aby bolo možné údaje porovnať. Obrat tohto metropolitného anglického klubu neobsahuje údaje za jeho cestovnú kanceláriu, ani tie o predanom či prenajatom majetku, ktoré sú v porovnaní s ostatnými príjmami z futbalu a doplnkových činností asi polovičné. Ide však o disproporčne vysoké číslo, ktoré by porovnanie s ďalšími klubmi skreslilo. Obrat Chelsey - vrátane cestovnej kancelárie, ale bez predaja či prenájmu majetku - predstavuje 88,2 milióna GBP, čo by zaradilo klub na 2. miesto v tabuľke finančnej úspešnosti.

Zasvätenému musí byť jasné, že téma bohatstva a hodnoty futbalových klubov je naďalej „zradnou pôdou“. Investiční analytici napr. venovali nejaký čas hľadaniu najlepšieho spôsobu oceňovania klubov a namiesto tradičných metód používaných v iných (stabilnejších) odvetviach, ako násobky zisku z minulých období, si zvolili jednoduchý výpočet. Vychádza z násobku obratu klubov. Posledné roky však odborníkov z londýnskej „The City“ znovu poučili zo základov futbalu.

(do)