Česko na prahu politickej krízy

Udalosti v ČT sú vyvrcholením tlejúcich konfliktov

Vymenovanie britského občana Jiřího Hodača za generálneho riaditeľa verejno-právnej Českej televízie sa stalo spúšťacím mechanizmom na vypuknutie už dávno tlejúcej politickej krízy. Rad politických analytikov poukazuje na to, že pracovnoprávny spor v ČT bol zámerne spolitizovaný s pomocou štvorkoalície a rôznych skupín stojacich v blízkosti Hradu proti zmluvne opozičným stranám s cieľom dosiahnuť ešte v tomto roku predčasné voľby. Najmä v tom sa angažujú politickí predstavitelia Únie slobody, ktorí sa snažia evokovať atmosféru 17. novembra 1989, hovoria o boji za slobodu slova a na zhromaždeniach pred televíznou budovou na Kavčích horách zaznievajú i heslá o slobodných voľbách.

V strede ich kritiky stojí predovšetkým Klausova ODS, ktorú obviňujú, že sa snaží ovládnuť televíziu vo svoj prospech. Komentátori upozorňujú, že tento stav, ktorý bol viditeľný ešte pred vznikom Únie slobody, sa teraz obrátil v prospech štvorkoalície. Sociálni demokrati a komunisti podľa ich názoru tu majú výrazne nižšiu prezentáciu a keď, tak skôr kritickú. ČT má však obmedzený vplyv na verejnosť, čo potvrdzujú posledné čísla o sledovanosti, ktoré majú dlhodobú tendenciu. Z prieskumov, ktoré sa robia na stanovenie ceny inzercie, vyplýva, že obidva programy verejno-právnej televízie sleduje necelá tretina divákov, pričom samotnú hlavnú spravodajskú reláciu maximálne jedna pätina. Za to takmer polovica sledovanosti pripadá na súkromnú Novu, ktorej spravodajstvo sleduje viac než tretina divákov. V poslednom období silne zvyšuje svoju sledovanosť i ďalšia celoplošná súkromná televízia Prima, takže okolo sedemdesiat percent divákov dáva prednosť súkromným staniciam. Silná Nova otvorene podporuje tím generálneho riaditeľa ČT Hodača, ktorému dáva k dispozícii zázemie, aby mohol realizovať svoju verziu spravodajských relácií. Pokiaľ ide o vysielanie Televíznych novín STV, tie sú bez obmedzenia zaraďované do programu ČT. Celý spor sa teraz koncentroval do požiadavky odvolania Hodača, pretože Rada ČT bola údajne zvolená poslaneckou snemovňou proti duchu litery zákona a zasadajú v nej predovšetkým predstavitelia občianskych a sociálnych demokratov na úkor ostatných skupín obyvateľstva. K tomuto názoru sa pripojil i prezident Václav Havel.

Druhá strana však poukazuje, že spochybnenie legality postupov pri odvolaní a voľbe generálneho riaditeľa môže mať katastrofický dosah na celý český právny poriadok. Rôzne akty vrátane napríklad nedávneho vymenovania nového guvernéra Českej národnej banky prezidentom, by mohli byť vyhlásené za neplatné, pretože podľa niektorých politikov odporujú duchu zákona a každý občan by si ho mohol voľne interpretovať podľa toho, ako by mu vyhovoval. Celý spor o ČT sa tak zákonite pretransformoval na politický problém, v ktorom teraz ide predovšetkým o to, či je Česko právnym štátom alebo balkánskou republikou, ako často teraz poznamenáva rada komentátorov. Čoraz viac sa ukazuje, že celá záležitosť musí byť riešená politikmi, pokiaľ nemá byť prenesená do ulíc. Z radov rozhodujúcich politických strán v snemovni zaznieva, že toho je možné dosiahnuť iba na základe dodržiavania zákonov a rozumného kompromisu.

Richard Seemann, Praha