Balans vlády a ministerstva

Komentuje Peter Višváder

Keď sa v auguste minulého roka stretla ministerka financií B. Schmögnerová s prezidentom Združenia priemyselných zväzov J. Uhríkom, hovorili o tých daňových problémoch, ktoré robia vrásky podnikateľom. Či už ide o neštandardný postup pri odpočte DPH na vstupe, vysoké daňové zaťaženie, lavínu ustavičných daňových zmien, ktoré podnikateľ nemá šancu bezchybne zachytiť, ako aj o neujasnenosti v oblasti odpočítateľných položiek a ďalších. Verejne vtedy obe strany deklarovali zhodu. Dohodli sa na postupe, podľa ktorého ministerstvo financií bude podnety praxe akceptovať a perspektívne ich zapracuje do legislatívnych návrhov. Mimochodom, s podnikateľmi doslova rovnaké názory, ba chvíľami aj nad ich rámec, malo vtedy aj ministerstvo hospodárstva. No prešlo pol roka a s ním prišlo aj bilancovanie. Je žalostné. Nič sa nezmenilo, ministerstvo financií podnety podnikateľskej praxe neakceptovalo. Ďalej má prioritu najmä napĺňanie štátneho rozpočtu a podnikatelia sú iba nástrojom na splnenie tejto úlohy. O to, aby premýšľali a navrhovali legislatívne úpravy, akoby nikto nemal záujem.

Ako v týchto dňoch konštatovalo Združenie priemyselných zväzov, nič sa nezmenilo na definovaní daňovo uznateľných výdavkov, ktoré sa mali zreálniť vo vzťahu k vynaloženým nákladom. Ministerstvo financií napriek svojim sľubom nepripravilo ani návrh zákona o účtovníctve kompatibilný s legislatívou krajín EÚ, ktorý sľubovalo, a deformovaný systém odpočtu DPH na vstupe, ktorý sa mal aktualizovať na stav spred 1. apríla 1995, prežil aj január 2001. Len veľmi málo sa mení pri dopracovaní jednoznačných formulácií jednotlivých daňových zákonov tak, aby neumožňovali subjektívny výklad ani správcu, ani daňovníkov. No a vari korunou na celej verejne deklarovanej zhode z augusta je to, že do konca septembra mala vzniknúť riadiaca skupina s úlohou spracovať konkrétne formulácie zákonov a po spoločnej dohode ich predložiť do 15. októbra 2000 vláde tak, aby mohli platiť od 1. januára 2001. To sa, samozrejme, nestalo.

Ukazuje sa teda, že ministerstvo financií a vláda ako taká i naďalej neprijíma podnety podnikateľov, považuje ich za loby smerom k ich obohateniu. Ustavične balansuje medzi presadzovaním vlastných byrokratických spôsobov daných imperatívom štátneho rozpočtu a pretvárkou na verejnosti, ako veľmi si podnikateľov cení, ako ich akceptuje a ako sa im snaží vychádzať v ústrety. Čo je zvláštne, zatiaľ sa to M. Dzurindovi a spol. darí.