Štát podnikateľov nechráni, skôr ich šklbe

Ekonomické otázky nenechávajú chladnú ani inokedy poloprázdnu Národnú radu SR

Vlani v čase rokovania NR SR o rozpočte na rok 2001 zaujal Rastislav Šepták (SNS) týmto vyhlásením: "Mne to pripadá, akoby bola celá krajina na Titanicu. Máme vážne trhliny a málo času na to, aby sme ich zaplátali, alebo hľadali nejaký ostrov, kde pristaneme. V podpalubí už cítia problémy, ale tí, čosú na palube, sa ešte stále zabávajú".

Hodnotenie slovenského hospodárstva, ako sa na to díva poslanec s ekonomickým vzdelaním?

- Podľa môjho názoru jasanie, ktoré bolo zo strany premiéra, nebolo opodstatnené, a to hovorím ešte veľmi slušne. Pokiaľ premiér hovoril, že ide prezentovať skvelé výsledky našej ekonomiky, ktoré Slovensko pod jeho vedením dosiahlo, tak je mi z toho smutno. Keď mu štatistika ukazuje, že dosahujeme také dobré výsledky, tak každodenný život ukazuje, že výsledky sú veľmi zlé.

Najskôr musí platiť otázka, či mohol dosiahnuť lepšie výsledky ako tie dnešné? Túto otázku položil nedávno vicepremiér Ivan Mikloš, že či môže urobiť viac, a ak to niekto vie, nech mu to povie, že v čom.

- Samozrejme, že aj to je dobrá otázka. Keby som chcel byť demagógom, tak by som na to odpovedal jednoducho tak, že keď išli do vlády, hlásali, že poznajú stav v akom sa Slovensko nachádza, že je nelichotivý pre Slovensko, ale že

majú riešenie.

Sľubovali veci, ktoré jednoducho sú nesplniteľné. A dnes sa pýtajú, v čom mohli byť lepší? Sotva im to povie dnes niektorá politická strana, získané poznatky si ponechá na predvolebné obdobie a vtedy to zužitkuje. Každý jeden minister alebo podpredseda vlády, a takými sú aj oni, majú svojich poradcov preto, aby im pomáhali. Tie kroky, ktoré urobili, rozhodne nemali mať také drastické dosahy. Samozrejme, je veľa problémov, jednoznačne sa však potvrdzuje, že určité skupiny ľudí zahraničných investorov, ktorí na Slovensku investovali peniaze, a dnes možno vieme povedať, že aj do politiky, si dnes tieto peniaze vyberajú formou privatizácie strategických podnikov. Netreba chodiť ďaleko, médiá takmer denne uverejňujú dôkazy. Posledným takýmto príkladom sú VSŽ, kde jednu politickú nominatúru vystriedala druhá. Stačí poukázať, ako sa dnes delí energetický monopol a ako sa vyberajú jednotlivé zrniečka pre isté zahraničné firmy. Alebo taká autobusová doprava, ktorá sa ide privatizovať, zo štátneho rozpočtu sa ráta so sumou 200 miliónov korún, pritom sa len nedávno nakúpili malé autobusy Mercedes.

Keď to zhrnieme, premiér to prehnal pred týždňom, teraz sme vo volebnom polčase, vy máte svoje predstavy. Budete s nimi čakať do volieb? Čo by sa stalo, keby múdri ľudia, povedzme z vašej strany, vyšli s podnetmi a návrhmi na riešenie už teraz, aby sme ďalšie dva roky neprešľapovali na mieste, keď už nechceme hovoriť o podpiľovaní konára pod sebou. Veď po dvoch rokoch, ak to takto ďalej pôjde, opäť budeme označovať predchádzajúci rok za najhorší, a potom opäť. To však nie je východisko.

- Začnem od konca. Rok 2001 bude skutočne najťažší z doterajších rokov. Keďže vieme, že sa pripravuje privatizácia významných strategických podnikov, tak ceny vstupov budú ďalej rásť. A to si odnesie občan. V prípade privatizácie sa potrebujú tieto podniky dostať na

európske ceny

a, samozrejme, hneď nasleduje otázka, kedy budú európske platy. To nikto doteraz nepovedal, odhadujem, že krízový rok bude budúci rok, pretože je to volebný rok a vláda sa bude snažiť peniaze natlačiť do rozpočtu preto, aby zlepšila životné podmienky obyvateľov, veď bude potrebovať ich hlasy. Z toho mám strach, že peniaze, ktoré budú z privatizácie, nebudú určené na riešenie dlhovej služby, nebudú riešiť problémy, ale budú prejedené. Potom už ďalšia vláda nebude mať strategické podniky, nebude mať zdroje na to, aby vytvorila reálny rozpočet. Predpokladám, že rok 2003 bude mimoriadne krízový, to bude to dno, od ktorého sa musíme odraziť. Radím sa nielen medzi mladých politikov, ale aj ústretových. Som ochotný spolupracovať a hľadať východiská z krízy bez ohľadu na politické tričko. Nevidím inú možnosť. Pokiaľ bude politická kultúra taká ako doteraz, že ja tebe to alebo ty si mi predtým to, a že tu bude vždy ten princíp akcie a reakcie, že keď mne niekto niečo, tak ja ti to potom takto vrátim, iné to nebude.

Viete si predstaviť spoluprácu SNS povedzme s KDH?

- Samozrejme.

Existuje takáto spolupráca?

- Ja osobne nepatrím medzi vedenie strany, ale čo sa týka parlamentu môžem potvrdiť, že veľmi úzko spolupracujeme pri rôznych príležitostiach. Dokážeme sa vzájomne podporiť. Tiež je to pravicová strana a môžem zodpovedne povedať, že s veľmi podobným programom, ako máme my. Nevylučujem v budúcnosti prehĺbenie spolupráce.

Je možná transformácia SNS na liberálnu stranu?

- O tom pochybujem. Máme jednoznačne jasne stanovené základy,

jasné stanovy,

ktoré hovoria, aká sme strana. Sme kresťanská strana, založená na cyrilometodských tradíciách.

Ako by ste charakterizovali súčasné problémy, ktoré táto krajina dnes má? Povedzme aspoň prvé tri, ktoré sú neriešené alebo riešené tak, že sa dá povedať, že nie sú riešené.

- V prvom rade vysoká nezamestnanosť, to je veľmi vážny problém.

Myslíte si, že je možné ju riešiť?

- Áno.

Kde zoberiete pracovné miesta?

- Musíme sa vrátiť do histórie, poučiť sa v iných krajinách. Nič iné a svetoborné nevymyslíme, musíme sa držať toho, čo už bolo vymyslené. Ten, kto poberá peniaze, musí aj robiť. Musí odviesť adekvátnu prácu, nie že vymyslíme akciu verejnoprospešné práce, vyčleníme 2,3 miliardy korún, a potom mestá a obce musia za nich platiť odvody a zohnať náradie, dať človeka, ktorý ich stráži, aby niečo robili. Skrátka, dnes je jasné, že je určitá skupina ľudí, ktorá

nikdy nebude

robiť. Dnes dostávajú 1745 Sk a keďže im takýto život vyhovuje, nikto s tým nič nespraví. Ale je tu veľmi veľa ľudí, ktorí chcú robiť a nemajú prácu a pre tých treba vytvoriť možnosti na rekvalifikáciu. Aby skrátka mohli, tak ako to beží na západe, aktívne sa preškoliť. Naši ľudia budú musieť zmeniť myslenie, prístup k životu.

To je jeden balík problémov, ďalší?

- Druhý balík je maximálna podpora malému a strednému podnikaniu. Tam vidím obrovský deficit a rezervy, vláda namiesto toho, aby sa snažila uvoľniť daňovú problematiku a zjednodušiť ju, tak ustavične sa vytvárajú nové úrady a k tomu tie dane, to všetko sa skôr komplikuje ako zjednodušuje. Myslím si, že je to hlavne z toho dôvodu, že vláda koná hurá systémom. Kde sa mi zapáli oheň, tam

bežím hasiť.

Problém je v tom, že tu by sa mala urobiť akútna reforma celých daní, samozrejme, môže inak, ale nemôže to urobiť tak, že vznikne nejaká spoločenská požiadavka, ako napríklad teraz nový daňový zákon, o ktorom bolo a je povedané, že musí byť hotový do dvoch mesiacov. Zákon sa za dva mesiace stvorí, lenže vyvolá množstvo ďalších konfliktov s inými zákonmi, čo je úplne normálne, že sa nedajú postihnúť, že to ministerstvo, ktoré pripravuje zákon, ho nedokáže pripraviť tak kvalitne. V zahraničí sa niečo také bežne pripravuje vyše roka. A problém je v tom, že podnikatelia necítia ochranu tohto štátu, ten ich skôr dôkladne šklbe. A tak nečudo, že väčšina z nich už

v tom vie chodiť,

vie akým spôsobom uniknúť väčšine daní. Oprávnene sa pýtajú, prečo by som ja mal platiť štátu, keď ten ma vôbec nechráni, nič pre mňa nerobí, len berie. Neochráni ma pred zlodejmi, pred výpalníkmi atď. Jedno s druhým súvisí.

Je to riziko podnikania

- Áno, to je síce pekné, ale myslím si, že ten, kto podniká, má právo byť bohatý, pretože podniká preto, aby zbohatol a je ochotný riskovať. Na druhej strane platí aj to, že každý jeden, kto sa odváži podnikať sám, tomu by som poďakoval. Veď dáva prácu a platí odvody štátu. Vláda by preto mala aktívne pomáhať slovenským podnikateľom, pretože zatiaľ mám poznatky, že pomáhame iba zahraničným podnikateľom, ktorí využívajú daňové prázdniny a výhody, ktoré im dávame. Dúfajme, že sa po desiatich rokoch nezbalia a neodídu tam, kde budú mať ešte lepšie podmienky.

Boli zákony, keď jednotlivé politické frakcie v parlamente dávali svoje návrhy. Neviete si predstaviť, či by niektorá z politických strán či subjektov navrhli povedzme nový daňový zákon?

- Neviem si to predstaviť, pretože to je mylná interpretácia. Poslanec v pravom slova zmysle síce má zákonodarnú moc, ale on nedokáže pripraviť zákon. Môžeme hovoriť o tom, že dokážu nanajvýš pripraviť novelu. Poslanec je veľmi ťažko schopný vypracovať taký zložitý zákon, ako je zákon týkajúci sa daní.

Na to má svojich poradcov.

- No to je síce pekné, ale na rekonštrukcii daní by musel pracovať obrovský tím ľudí, ktorí by zhromaždili neuveriteľné množstvo podkladov, ktoré by zohľadnili aj skúsenosti susedných štátov. A to je ďalší náš problém, raz čerpáme skúsenosti z jedného štátu a o chvíľu z iného. Mám na mysli štátnu pokladnicu, najprv to bolo Nemecko a teraz Francúzsko, ale výsledok je rozpačitý. Jednotlivé systémy do seba nezapadajú ako ozubené kolieska,

stroj sa zadrháva,

akoby niekto doň nasypal piesok. Nečudo, veď pri moci sa po voľbách striedajú vlády s diametrálne odlišnými názormi.

Chýba nám štátna doktrína?

- Chýba nám vízia do budúcnosti, cieľ k čomu smerujeme.

A to čo predložil vicepremiér Ivan Mikloš vám nestačí?

- Myslím si, že to je iba pár myšlienok, ktoré sú názorom aj odborníkov, pretože predpokladám, že vicepremiér má okolo seba dosť odborníkov. Ním predložená vízia však neodráža to, čo by tam malo byť.

Viete si predstaviť, aké bude o päť rokov Slovensko?

- Vždy sa snažím byť optimistom, ale zároveň sa reálne dívam na svet. Myslím si, že situácia bude veľmi ťažká, pretože terajší zákon o konkurze a vyrovnaní likviduje množstvo podnikateľov. Patril som medzi tých troch poslancov, ktorí vystúpili pri tomto zákone a kritizoval som ho. Otvorene som hovoril o tom, čo sa bude diať o pol roka, pretože paragraf 1 tohto zákona mal odloženú účinnosť o šesť mesiacov. Tento paragraf hovorí, že pokiaľ do 30 dní sa nezaplatia všetky pohľadávky, môže byť firma daná do konkurzu. Uznávam, že treba spraviť poriadok, ale dnes už podnikatelia a veľmi veľkí podnikatelia poukazujú na to, že je to zlé a že sa budú musieť niektoré

znenia zákona

zmeniť a žiadajú novelu. Chcem sa opýtať všetkých tých, ktorí sa ozývajú v poslednom čase, že kde boli vtedy, keď sa tento zákon prijímal? Dosiahnuť zmeny bude veľmi ťažké, veď už sám zákon, ktorý sa vtedy prijal, podľa ministra Jána Čarnogurského, bol výsledkom krehkej spolupráce piatich ministerstiev. Ján Čarnogurský vtedy požiadal koaličných poslancov, aby nezasahovali do zákona, čo som vtedy ostro kritizoval. Dnes sa nám táto ústretovosť vracia vo vyhranenejšej podobe na stôl.

Peter Kasalovský