Po vojensky len v armáde

Prečo nie je vhodné, aby na čele ministerstva bol vojak

Vo všetkých členských krajinách NATO, ako aj v kandidátskych, platí princíp civilnej kontroly armády, pričom ide z ich strany o osvedčenú skúsenosť. „Ministerstvo obrany je silový rezort, ktorý môže dostať pod kontrolu celú krajinu. V demokratických štátoch sa zaviedol úzus, že práve z dôvodu tohto jeho potenciálu a preto, aby rezort slúžil všetkým občanom a nedostal sa pod kontrolu nejakej úzkej skupiny, je vedený a kontrolovaný civilným ministrom,“ povedal nám predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Peter Weiss (SDĽ) v súvislosti s nedávnymi problémami okolo výmeny ministra na tomto poste.

Ďalší dôvod označil za čisto praktický. „V prístupovom procese do NATO treba urobiť mnohé politické, ale aj organizačné, technické a personálne zmeny. A vojak nech akokoľvek dobre vidí do chodu svojho ministerstva, myslí v logike fungovania armádnej štruktúry. Pritom zmyslom reformy armády nie je len čisto vojenský aspekt, ale ide aj o širšie

politické súvislosti,

ako aj o personálne zmeny.“ Tento názor P. Weiss dokumentoval príkladom dôstojníka, ktorý slúžil počas svojej kariéry s mnohými z tých, ktorých sa budú nevyhnutne týkať personálne zmeny. „Zoberme si situáciu, že ako bývalý veliteľ divízie by takýto minister musel urobiť personálnu zmenu, teda vymeniť človeka, ktorý s ním dlhý čas slúžil. Bol by minimálne v rozpakoch. Rezort nie je správne riadiť vojenským štýlom, takým sa dá riadiť len armáda.“ V tejto súvislosti vyslovil názor, že poukazovanie na stav v USA, kde bývalý dôstojník a najvyšší vojenský činiteľ sa stáva ministrom zahraničných vecí, je chybný príklad. „On ako vojak robí teraz v civilnej sfére. Tento príklad niektorých komentátorov nesedí, keď poukazovali na súvislosti, prečo na Slovensku bol problém urobiť z generála ministra obrany a v USA niečo také problémom nie je. Tam to problém nie je, lebo z vojaka urobili ministra civilného rezortu.“

Predsedu zahraničného výboru sme sa spýtali, či mal jednoznačné signály, že Stranou demokratickej ľavice pôvodne navrhovaná osoba na funkciu ministra, pôsobiaca dávnejšie vo vysokej vojenskej funkcii v hodnosti generála, by bola pre alianciu naozaj neakceptovateľná, hoci vedenie strany takéto signály údajne nemalo.

„Upozornenia tohto druhu sa samozrejme nedávajú

na papier.

Civilná kontrola rezortu je však zásada, podľa ktorej nás budú posudzovať. Tu nebol spor o kvalitu konkrétnej osoby.“ P. Weiss nesúhlasí s takou formuláciou, ktorá odznievala aj v médiách, že NATO by sa k osobe vojaka na poste ministra síce oficiálne nevyjadrilo, ale v čase vstupu do aliancie by nám to „spočítalo“. Zdôraznil, že naše rozhodnutia sú „naše suverénne rozhodnutia, ale taktiež suverénne sa potom môžu rozhodnúť aj tí, ktorí o nás budú rozhodovať či nás do aliancie zoberú alebo nie. Ak vám viacerí vysokopostavení diplomati z členských krajín NATO úplne jasne alebo v narážkach povedia svoje očakávania a ak sa ich dozvedeli aj predseda vlády, minister zahraničných vecí, počuje ich predseda Zahraničného výboru NR SR či predseda delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO, tak je to predsa jasné. Signály, že aliancia by uvítala dodržanie princípu, že na čele rezortu bude civil, som naozaj dostával“, potvrdzuje P. Weiss.

Vladimír Turanský